Evanjelium:
Ktosi zo zástupu mu povedal: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“ On mu odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“ A ostatným povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ A povedal im aj podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: »Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť úrodu.« Potom si povedal: »Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok.« Potom si poviem: »Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!« Ale Boh mu povedal: »Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život, a čo si si nahonobil, čie bude?« Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“ (Lk 12,13-21)
Zamyslenie:
Dnes nás Ježiš stavia pred to, čo je základom nášho kresťanského života a nášho vzťahu s Bohom – byť bohatý – ale pred Bohom. To znamená, aby sme naplnili svoje ruky a srdce všetkými druhmi nadprirodzených a duchovných dobier milosti, a nie hmotnými statkami.
Preto sa vo svetle dnešného evanjelia môžeme pýtať: čím naplníme dnes svoje srdce? Muž z podobenstva to videl celkom jasne: „Odpočívaj, jedz, pi a teš sa.“ To však absolútne nie je to, čo Boh očakáva od svojich dobrých synov. Pán nechce, aby naše šťastie záviselo od dedičstva, osláv, najnovších modelov áut, exotických dovoleniek, majetkov, nášho pohodlného sedenia v novom kresle, piva alebo peňazí. Všetky tieto veci môžu byť dobré, ale nemôžu samy osebe uspokojiť našu túžbu po plnosti v duši, a preto by sme ich mali používať len ako prostriedky, ktorými sú.
Svätý Ignác, ktorého sviatok sme včera slávili priznal vo svojej vlastnej autobiografii: „Keď myslel na svetské veci, tešil som sa z nich, ale keď som sa ich vzdal, bol som akoby mŕtvy, nudil som sa a cítil sa smutný a prázdny. Keď som namiesto toho myslel na pokánie, ktoré som pozoroval u spravodlivých ľudí, pociťoval som útechu a útechu nielen v tej chvíli, ale aj potom. Cítil som sa spokojný a veselý.“ A toto môže byť aj naša vlastná skúsenosť.
Pretože materiálne a pozemské veci končia, ale duchovné veci sú večné, trvajú navždy a ako jediné môžu naplniť naše srdce a dať zmysel nášmu ľudskému a kresťanskému životu.
Ježiš to povedal veľmi jasne: „Blázon!“ Práve takto označuje tých, ktorí majú len materiálne, pozemské a sebecké ciele. Prosme, aby sme vždy a za každých okolností mohli predstúpiť pred Boha s rukami a srdcom plným úsilia hľadať nášho Pána a hľadať to, čo sa mu páči, lebo len to nás privedie do neba.
Podcast:
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
