Evanjelium:
Keď Ježiš skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil. Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil, lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil.“ Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie! Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ‚Choď!‘ – ide; inému: ‚Poď sem!‘ – tak príde; a svojmu sluhovi: ‚Urob toto!‘ – on to urobí.“ Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!“ A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého. Lk 7, 1-10
Podcast:
Zamyslenie:
Dnes stojíme pred zaujímavou otázkou. Prečo sa stotník v evanjeliu nepriblížil osobne k Ježišovi, ale radšej poslal poslov so žiadosťou o uzdravenie svojho sluhu? Na túto otázku nám odpovedá sám stotník: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie!“ (Lk 7,7).
Stotník veril, že Ježiš môže urobiť tento zázrak. Veril, že Ježiš môže urobiť zázrak aj „na diaľku“ a že sa ani nemusí unúvať prísť k nemu do domu. Veril, že Ježišovi stačí povedať iba slovo a jeho sluha bude uzdravený. Stotníkova viera a zároveň aj pokora je obdivuhodná, zvlášť ak ju porovnáme s neverou Ježišových súčasníkov. Je aj vzorom pre našu vieru a náš osobný vzťah k Pánovi.
Sú chvíle, keď sme v pokušení myslieť si, že Ježiš je ďaleko a nepočúva naše modlitby. Viera však osvecuje našu myseľ a srdce, aby sme verili, že Ježiš je tu vždy, aby nám pomohol. V skutočnosti je Ježišova uzdravujúca prítomnosť v Eucharistii pripomienkou, že Ježiš zostáva stále s nami. Preto aj vždy pred svätým prijímaním opakujeme stotníkove slová: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie.“ Sv. Augustín hovorí v tejto súvislosti: „To, čo vidíme, je chlieb a kalich, tak to vidia naše oči. Ale naša viera nám hovorí, že chlieb je Kristovo Telo a kalich je Krv Kristova. Viera osvecuje našu myseľ, aby sme videli, že sám Ježiš je v našom strede.“
Ježiš takto denne ku nám prichádza, aby nás uzdravil. Dovoľme mu, aby vstúpil „pod našu strechu“, a rozmnožil a posilnil našu vieru.
Aplikácia:
Ako často pristupujem k svätému prijímaniu? Je niečo, čo mi bráni pristupovať častejšie?
Pokora je ako okno, cez ktoré môžem vidieť nielen svoju malosť, ale i Božiu veľkosť. Čím je väčšia, tým vidím viac. Ako je to s mojou pokorou?
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!