ZAMYSLENIE NA PONDELOK 26. NEDELE V CEZROČNOM OBDOBÍ

Učeníkom napadla myšlienka, kto z nich je väčší. Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal im: „Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.“ Vtedy povedal Ján: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ Ježiš mu vravel: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!“

Lk 9, 46-50

Zamyslenie:

V dnešnom evanjeliu sme počuli, ako na ceste, ktorá smerovala do Jeruzalema, teda k umučeniu Krista, „učeníkom napadla myšlienka, kto z nich je väčší“ (Lk 9, 46).

Ježišova reakcia na ich myšlienky a pohnútky – a možno aj ich poznámky – nám môže nápadne pripomínať štýl konania u starých prorokov. Pred slovami sú gestá. Preto najprv Ježiš „vzal dieťa, postavil ho vedľa seba“ (Lk 9, 47). A následne po tomto geste prichádza učenie: „kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.“ (Lk 9,48).

Ó Ježišu, prečo je pre nás také ťažké prijať tvoje učenie a tvoje postoje? Veď keby sme tak konali ako chceš ty, mali by sme v hĺbke nášho srdca oveľa viac pokoja a mohli by sme svoju prácu vykonávať s väčším pokojom a radosťou.

Takýto postoj, či túžba srdca je tiež zdrojom, z ktorého vychádza radosť, keď vidíme, že iný sa snažia pracovať s Pánom, možno i iným štýlom ako je ten náš, ale vždy v jeho mene. Učeníci chceli tomu zabrániť. No vidíme, že Pán tých, nazvime „iných“ chráni. Skutočnosť, že sa cítime ako malé Božie deti, nám opäť uľahčuje otváranie sŕdc pre všetkých a zároveň rastie v nás radosť, pokoj a vďačnosť. Pre túto náuku, dnes už svätý, pápež Jána Pavol II. v roku 1997 vyhlásil svätú Teréziu z Lisieux za „Učiteľku Cirkvi“. Vo svojej knihe s názvom „Príbeh mojej duše“ obdivuje Cirkev ako nádhernú kvetinovú záhradu, kde sa cíti šťastná, pričom ona sama sa považuje len za malý kvet. Po boku veľkých svätých – oni predstavujú ruže a biele ľalie v záhrade – sú malé – sedmokrásky a fialky -, ktorých účelom je potešiť Božie oči, ktoré sa pozerajú na Zem.