Zamyslenia

ZAMYSLENIE
NA PONDELOK PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

ZAMYSLENIE NA PONDELOK PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Evanjelium:

Keď v istý deň Ježiš učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať. Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“ Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď?‘ Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov. Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha, a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“ (Lk 5,17-26)

Podcast:

Zamyslenie:

Dnes Ježiš učí a zároveň uzdravuje. Spočiatku vidíme Pána vyučovať tých, ktorí samých seba považujú za tých vzdelanejších: Farizejov a zákonníkov. Niekedy si môžeme myslieť aj my vzhľadom na storočie, v ktorom žijeme, či dosiahnutý stupeň štúdia, že nie je toho veľa, čo by sme sa ešte mohli naučiť. Táto prirodzená logika nás následne vedie k presvedčeniu, že Boh by sa mal prispôsobovať nášmu spôsobu zmýšľania a nie naopak.

V prístupe tých, ktorí  túžili po uzdravení svojho priateľa, môžeme vidieť vynaliezavosť akej sú schopné ľudské bytosti, keď po niečom túžia. Chceli niečo, čo bolo prirodzene dobré: aby chorý bol uzdravený. To ale nie je dosť. Náš Pán nás totiž chce uzdraviť úplne. A preto začína tým, kvôli čomu prišiel na svet, tým, čo predstavuje jeho sväté meno: zachrániť človeka od hriechu.

Hriechy sú vždy najhlbším zdrojom zla vo mne: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy“ (Lk 5,20). Často je naša modlitba a záujem o Boha skôr materialistický, ale Pán vie, čo najviac potrebujeme. Ordinácie doktorov sú plné chorých ľudí, rovnako ako v časoch Ježišových. A podobne ako oni aj my riskujeme, ak nevyhľadávame úplne vyliečenie: stretnutie sa s Pánom v sviatosti pokánia.

Pre veriaceho je zásadne dôležité okúsiť Ježišovo milosrdenstvo. On sám nám dnes pripomína, že v advente nemáme zabúdať na odpustenie. Odpustenie, ktoré nám túži dať viac než čokoľvek iné. Najskôr je však nevyhnutným zbaviť sa „strechy“ ktorá nám bráni ho vidieť. My všetci sa potrebujeme zbaviť predsudkov, komfortu, starostí či nedostatku dôvery, ktoré nám prekážajú vidieť vyššie, ponad strechu nášho každodenného života.

Drahí priatelia, prajem Vám požehnaný deň. 

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie