ZAMYSLENIE
NA SOBOTU 20. TÝŽDŇA
V CEZROČNOM OBDOBÍ

Podcast:

Evanjelium:

Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť.
Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi.
Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (Mt 23, 1-12)

Zamyslenie:

Dnes nám Ježiš Kristus opäť predkladá žiadosť o pokoru. Ide o pozvanie postaviť sa na pravé miesto, ktoré nám patrí: „Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi… Ani sa nedávajte volať Učiteľmi…“ (Mt 23, 8 – 10). Skôr než si osvojíme všetky tieto tituly, poďakujme sa Bohu, veď od neho sme dostali všetko, čo máme. Ako hovorí svätý Pavol: „Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?“ (1Kor 4, 7). Keď sme si teda vedomí, že sme sa správali správne, bolo by dobré zopakovať si: „Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.“ (Lk 17, 10)
Moderný človek trpí žalostnou amnéziou: žijeme a konáme, akoby sme my sami boli autormi života a tvorcami sveta. V priamom protiklade k tomu však treba obdivovať Aristotela. Vo svojej prirodzenej teológii ignoruje koncept „stvorenia“ (pojem známy v tých časoch len z Božieho zjavenia), ale prinajmenšom mu bolo jasné, že tento svet závisí od Božstva („nezapríčinenej Príčiny“). Svätý Ján Pavol II. nás vyzýva, aby sme si uvedomili, čo sme dlžní Bohu: „Človek si musí uctiť svojho Stvoriteľa tým, že mu v chvále a vďakyvzdávaní ponúkne všetko, čo od neho dostal. Človek nemôže stratiť zmysel pre tento dlh, ktorý medzi všetkými ostatnými pozemskými skutočnosťami dokáže rozpoznať iba on sám.“
Tiež, keď uvažujeme o nadprirodzenom živote a o našej spolupráci – On neurobí nič bez nášho dovolenia, bez nášho úsilia! Naša spolupráca spočíva v tom, že nebránime práci Ducha Svätého. Svätosť totiž „nevyrábame“ my, ale udeľuje nám ju ten, ktorý je Učiteľ, Otec a Vodca. V každom prípade, ak veríme, že máme čo ponúknuť, ponáhľajme sa dať to do služby našim blížnym podľa Ježišových slov: „Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom.“ (Mt 23, 11).

Myšlienky na dnešné evanjelium:

• „Veď čo môže byť úbohejšie ako učiteľ, keď zachovanie jeho žiakov spočíva v tom, že nenasledujú jeho život?“ (sv. Ján Zlatoústy)
• „Pravá novosť Nového zákona nespočíva v nových myšlienkach, ale v samotnej postave Krista, ktorý dáva telo a krv pojmom – je to neslýchaný, bezprecedentný realizmus.“ (Benedikt XVI.)
• „Ježiš nám svojou poslušnosťou Márii a Jozefovi, ako aj svojou dlhoročnou pokornou prácou v Nazarete dáva príklad svätosti v každodennom živote rodiny a práce.“ (KKC 564 )

Aplikácia:
• Nakoľko stelesňujem evanjelium – svedčím o ňom svojím životom?
• Aké sú moje dary a talenty od Pána, ktoré môžem dať do služby?