Evanjelium:
„Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty. Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.“ (Mk 6,30-34)
Podcast:
Zamyslenie:
Dnes nám evanjelium ponúka situáciu, ktorá je veľmi reálna a podobná mnohým situáciám našej doby.
Apoštoli sú „prepracovaní“, lebo mnohí ľudia prichádzali a odchádzali, ba vo veľkom počte a oni nemali príležitosť ani sa najesť. Pomerne často čelíme rovnakému druhu stresu aj my. Naša práca spotrebuje značnú časť našej energie. Rodina, v ktorej sa každý člen usiluje o našu lásku. Povinnosti a aktivity, ktorým sa venujeme, ktoré nám prinášajú dobro a zároveň prinášajú úžitok iným. A mnohé ďalšie. Možno by bolo lepšie a zdravšie priznať si, že nemôžeme robiť všetko, čo by sme chceli…
Naše telo, naša hlava a naše srdce majú tiež potrebu odpočívať. Len my, my máme niekedy potrebu skôr viac a viac a viac, konať.
Keď apoštoli prichádzajú, asi teda aj riadne unavení, k Ježišovi, hovorí im: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ V Božích plánoch je miesto na odpočinok. Ale je toho viac. To preto, lebo celá naša existencia so všetkým, čo k tomu patrí, musí spočívať v Bohu. Úzkostlivý svätec Augustín povedal: „Stvoril si nás pre seba a naše srdce je nepokojné, kým nespočinie v tebe.“ Boží odpočinok je tvorivý. V tomto odpočinku narážame na zameranie Božej lásky. Ona je zameraná na naše srdce a naše myšlienky.
Zdá sa, že evanjeliová scéna má „zlý“, či „divný“ koniec. Apoštoli nemôžu odpočívať. Ježišov plán zlyháva, keďže ľudia prichádzali. Nepodarilo sa im odtrhnúť. Často sa nemôžeme zbaviť svojich povinností (deti, manželka, práca…). Znamenalo by to zradiť samých seba. A predsa musíme aj v týchto skutočnostiach nájsť Boha. A nájsť si čas na odpočinok. Boh nie je len v službe do úmoru, ale aj v tichom vánku oddychu.
Modlitba Společnosti Božího Slova:
Čtvrthodinová modlitba
Bože, věčná Pravdo, věříme v tebe.
Bože, naše sílo a spáso, doufáme v tebe.
Bože, nekonečná dobroto, milujeme tě celým srdcem.
Poslal jsi své Slovo jako Spasitele světa, učiň, abychom v něm byli všichni jedno.
Vylij na nás Ducha svého Syna, abychom oslavovali tvé jméno.
Vzývání patronů Společnosti Božího Slova
Vtělené Boží Slovo, oživuj nás svým Duchem.
Nejčistší Matko Boží, přiveď všechny k svému Synu.
Svatý Michaeli, Gabrieli a Rafaeli, pomáhejte šířit Boží království na zemi.
Svatý Josefe, Jáchyme a Anno, vyprošujte nám služebníky evangelia.
Svatý Petře a Pavle, Jene a Ondřeji, pomáhejte hlasatelům víry.
Svatý Řehoři, Augustine a Vincenci, přimlouvejte se za všechny stavy církve.
Svatý Arnolde a Josefe, blahoslavená Marie a Josefo, blahoslavení polští mučedníci Společnosti Božího Slova, pomáhejte nám v apoštolské práci.
Před světlem Slova a Duchem milosti, ať ustoupí temnota hříchu a noc nevěry a ať žije Srdce Ježíšovo v srdcích všech lidí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!