Evanjelium:
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec.“ (Jn 12,24-26)
Podcast:
Zamyslenie:
Dnes sa zamýšľame nad obrazom zrna pšenice, ktoré musí odumrieť, aby prinieslo hojný úžitok (porov. Jn 12,24). Tým zrnom je sám Kristus – a to nielen obrazne či symbolicky, ale celkom reálne. Nejde tu o pekné slová, ale o pravdu, ktorú potvrdil vlastným životom. Ježiš nám vopred daroval obetu kríža, keď sa stal pre nás „chlebom“. Pri Poslednej večeri vyslovil tieto mocné slová: „Vezmite a jedzte z neho všetci, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.“ Kristus sa stal zrnom, ktoré sa rozdrvilo, aby sa stalo chlebom pre nás – aby sme z neho žili a sami prinášali ovocie.
Podobne svätý Ignác Antiochijský, biskup a mučeník v apoštolských časoch (35 – 108), prežil svoje utrpenie v nápadnej podobnosti s Kristom. Po prvé preto, že ako jeho Majster, ani on nezomrel „okamžite“, ale jeho cesta k mučeníctvu trvala dlho. Ježiš od začiatku svojho verejného účinkovania jasne hovoril o svojom údele; vedel, kam smeruje, a s túžbou očakával „svoju hodinu“ (porov. Lk 12,50). Podobne aj Ignác kráčal vedome a odhodlane: ako väzeň putoval niekoľko týždňov zo Sýrie až do samotného Ríma, kde ho čakala smrť. Na tejto ceste napísal sedem nádherných listov rôznym kresťanským obciam (napríklad do Efezu, Filadelfie či Smyrny). Tieto listy sú vzácnym svedectvom viery a života prvých kresťanov. Ignác, podobne ako Kristus, veľmi dobre vedel, kam ide – a jeho nadšenie, jeho vieru a lásku, s ktorou očakával mučeníctvo, cítime aj dnes.
Druhý rozmer jeho mučeníctva ešte viac pripomína Ježišovu obetu. V Liste Rimanom píše: „Som Božia pšenica: nech som rozdrvený zubami šeliem, aby som sa stal čistým chlebom.“ Aký nádherný obraz! Sám seba vníma ako zrno, ktoré sa premieňa na chlieb, celkom podobne ako Kristus v Eucharistii. Je to ovocie, ktoré sa rodí z jeho úplného zjednotenia s Kristom – Ukrižovaným i Eucharistickým.
Od čias svätého Ignáca uplynuli stáročia, a predsa nám ovocie Eucharistie nikdy nechýbalo. Boh nám to urobil omnoho jednoduchšie než Ignácovi – Eucharistia je denne prítomná v našich chrámoch, podávaná našim rukám i srdciam. Otázka však zostáva: nechýba nám to, čo mal on? Tá čistota, to nadšenie, tá horúca láska k Kristovi, pre ktorú bol ochotný obetovať všetko?
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
