Evanjelium:
Ježiš prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge. Oni sa divili a hovorili: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda? A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto všetko?“ A pohoršovali sa na ňom. Ale Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome.“ A pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov. (Mt 13, 54-58)
Podcast:
Zamyslenie:
Práve sme počuli, ako Ježiš prišiel do svojho mesta Nazareta a učil v synagóge. No čakalo ho sklamanie. Tí, medzi ktorými vyrastal, odmietli vidieť v ňom niekoho viac, ako iba tesárovho syna. Mysleli si, že dobre poznajú jeho pôvod, rodinu, a hoci aj sa divili nad jeho učením a zázračnou mocou, predsa len ho nakoniec odmietli. Evanjelium píše, že sa dokonca na ňom pohoršovali. Svätý Ján Zlatoústy poznamenáva: „Ľudia z Nazaretu ho obdivujú, ale tento obdiv ich nevedie k viere, ale k závisti, akoby si hovorili: ‚Prečo On a nie ja?‘“ A svätý Tomáš Akvinský dodáva, že ľudia sa často mýlia, keď si myslia, že ak je im niekto v niečom rovný (napríklad pôvodom, miestom, kde vyrástol), nemôže ich v ničom inom prevyšovať. Prílišná familiárnosť (dôvernosť) akosi prirodzene plodí pohŕdanie, zatiaľ čo neznáme osoby si ľudia vážia viac. Ako reagoval Ježiš na toto odmietnutie? Nešiel s nimi do polemiky, ale im len pripomenul dávnu múdrosť: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome.“ A odišiel odtiaľ smutný, lebo pre ich neveru tam nemohol urobiť veľa zázrakov.
Čosi podobné býva aj v našom živote. Často zistíme, že tí, ktorí sú nám najbližší a dobre nás poznajú, si nás najmenej vážia. A podobne to platí aj o nás; aj my veľmi nepočúvame tých, ktorých dobre poznáme. Na očiach máme skôr nedostatky toho druhého ako jeho dobré vlastnosti, a ak by nám chcel aj čosi povedať, pomysleli by sme si: „Ty, ktorý si urobil (alebo robíš) toto či tamto, mi chceš niečo hovoriť či pripomínať?“
Kázať alebo hovoriť o Bohu medzi ľuďmi vo vlastnej rodine či príbuzenstve je ťažké a často narážame. No nesmie nás to odradiť od svedectva o ňom a od lásky voči tým, s ktorými žijeme. Nech svätý Ignác, dnešný svätec, ktorý založil rehoľu jezuitov a snažil sa konať všetko na väčšiu česť a slávu Božiu, nám vyprosí túto milosť.
Aplikácie:
Nedávam aj ja svojím zlým príkladom zámienku pre druhých, aby nemuseli žiť podľa viery?
Nepohŕdam nejakou osobou, s ktorou sa stretám? Uvedomujem si, že Boh môže ku mne prehovoriť aj cez človeka, ktorého som ja už v srdci odpísal?
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Odporúčame pozrieť:
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
