Evanjelium:
Keď Ježiš vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu. Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich. Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: „Ty si Boží Syn.“ On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš. Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto. Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. On im však povedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“ A kázal po judejských synagógach. (Lk 4, 38-44)
Podcast:
Zamyslenie:
Dnes sa stretávame s veľkým kontrastom: ľudia hľadajú Ježiša a on uzdravuje všetky možné „choroby“ (počnúc Šimonovou svokrou); zároveň „vyháňa démonov, ktorí kričia!“ (porov. Lk 4, 41). To znamená: Na jednej strane dobro a pokoj, na druhej strane zlo a zúfalstvo.
Nie je to prvýkrát, čo vidíme Ježiša, ako vyháňa diabla. Diabol uniká z Božej prítomnosti za kriku. Spomeňme si na posadnutého muža z Geraze (porov. Lk 8, 26-39). Je však prekvapujúce, že tu je to ten istý diabol, ktorý „vychádza“ v ústrety Ježišovi (hoci, pravda, dosť rozzúrený a nahnevaný, lebo Božia prítomnosť rušila jeho hanebný pokoj).
Ako často si aj my myslíme, že nájsť Ježiša je len nepríjemnosť! Obťažuje nás, že musíme v nedeľu chodiť na svätú omšu; rozčuľuje nás, keď si spomenieme, ako dlho sme sa naposledy modlili; hanbíme sa za svoje chyby, ale nejdeme k Lekárovi svojej duše prosiť o odpustenie… Zamyslime sa, či to nie je náš Pán, kto nás musí vyjsť hľadať, keď sa nám „nechce“ opustiť našu malú „jaskyňu“ a vyjsť v ústrety Tomu, ktorý je pastierom našich duší a životov! Tomuto správaniu sa jednoducho hovorí polovičatosť. Toto správanie má však svoju diagnózu: apatia, nedostatok napätia v našej duši, úzkostlivosť, neusporiadaná zvedavosť, hyperaktivita, duchovná lenivosť vo veciach viery, dotieravosť, túžba byť sám so sebou… Existuje však aj protilátka: prestať rozjímať nad tým čo všetko nemám a pustiť sa do práce. Prijať malý záväzok venovať každý deň krátku chvíľu pohľadu a počúvaniu Ježiša (to je to, čo nazývame modlitbou): Ježiš to robil tiež, lebo: „Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto“ (Lk 4, 42). Každý deň prijať malý záväzok poraziť svoje sebectvo v nejakej malej veci v prospech druhých (to nazývame milovať). Prijať malý – veľký záväzok žiť každý deň v súlade s naším kresťanským životom.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
