Prestaňme kalkulovať. Ponáhľajme sa vstúpiť úzkou bránou, reštartovať toľkokrát, koľkokrát to bude potrebné, a dôverujme jeho milosrdenstvu.
Evanjelium:
„Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!‘ A on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste!‘ Vtedy začnete hovoriť: ‚Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.‘ Ale on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!‘ Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“ (Lk 13,22-30)
Podcast:
Zamyslenie:
Dnes sa Ježiš na ceste do Jeruzalema na chvíľu zastaví a niekto to využije, aby sa ho opýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ Zdá sa, že počúvaním Ježišových slov sa muž znepokojil. Je samozrejmé, že jeho učenie je úžasné a príťažlivé; ale prináša so sebou niektoré požiadavky, ktoré už nie sú také príťažlivé. Ak by však tento človek nežil podľa Evanjelia, ale len podľa vlastných predstáv, s „morálkou podľa seba“, aké by boli jeho pravdepodobnosti spásy?
Ak sa opýtame: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ degradujeme Ježišovo učenie. On takýto prístup neakceptuje. Naša spása je príliš vážna téma na to, aby sme ju prekonali výpočtom pravdepodobností.
Ježiš odpovedá: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!‘ A on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste!‘ Ako môžeme patriť do Jeho stáda, ak nechceme nasledovať Dobrého pastiera a aj z učenia Cirkvi si vyberáme len to, čo sa nám hodí…? Toto je vážna otázka na každého z nás.
Ježiš a ani Cirkev sa nebojí, že pošpiní obraz nášho Boha Otca, keď odhalí tajomstvo pekla. Ako tvrdí Katechizmus katolíckej Cirkvi: „Výroky Svätého písma a učenie Cirkvi o pekle sú pre človeka výzvou na zodpovednosť, s ktorou má používať svoju slobodu so zreteľom na svoj večný osud. Súčasne sú aj naliehavou výzvou na obrátenie: „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“ (č. 1036).
Prestaňme kalkulovať. Ponáhľajme sa vstúpiť úzkou bránou, reštartovať toľkokrát, koľkokrát to bude potrebné, a dôverujme jeho milosrdenstvu. Jeden svätý zvykol hovoriť: „To, čo má absolútny význam, je, aby ste boli šťastní, aby ste boli spasení.“
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
