ZAMYSLENIE
NA STREDU PO 4. VEĽKONOČNEJ NEDELI

Evanjelium:

Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách. Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“ (Jn 12, 44-50)

Zamyslenie:

Ježiš dnes hovorí mocným hlasom. Evanjelista píše, že Ježiš „zvolal“. Volá ako niekto, kto chce, aby ho mohol každý jasne počuť. Jeho výkrik je zhrnutím celého jeho spasiteľného poslania; prišiel „spasiť svet“ (Jn 12, 47). Robí to však v mene Otca, o ktorom hovorí: „Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť.“ (Jn 12, 49).

Neprešiel ešte ani mesiac, čo sme slávili Veľkonočné Tríduum. Možno sme prehliadli skutočnosť Otcovej prítomnosti pri jeho Synovi, v hodine jeho utrpenia na kríži. Svätý Otec Ján Pavol II o tom napísal: „Ježiš, stiesnený predtuchou skúšky, ktorá ho čaká, je pred Bohom sám. Vzýva ho svojím obvyklým, nežným a dôverným spôsobom: „Abba, Otče“ (Novo millenio ineunte 25) Nasledujúce momenty jasne ukazujú dôverný dialóg trpiaceho Syna s Otcom. Ježiš hovorí: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34); „Otče, do tvojich rúk zverujem svojho ducha“ (Lk 23, 46).

Hodnota toho, čo urobil Boží Syn spolu so svojím Otcom si zaslúžia osobnú odpoveď toho, kto počúva. Touto odpoveďou je viera v Krista (porov. Jn 12, 44); viera, ktorá nám dáva svetlo, aby človek nezostal vo tme. Ale o tom, čo odmieta všetky tieto prejavy a dary a nepočúva tieto slová, Ježiš hovorí, že už má „svojho sudcu: slovo, ktoré hovoril“ (Jn 12, 48).

Preto prijať Ježiša znamená zároveň aj veriť v Otca, počúvať evanjelium a riadiť sa ním ako normou života. Či neplatia pre všetkých tých, čo sa stále zháňajú za súkromnými zjaveniami a rôznymi posolstvami z neba slová pokarhania sv. Jána z Kríža, ktorí napísal: „Všetko to, čo Boh chcel zjaviť človeku, povedal v Ježišovi Kristovi, vo svojom Slove, ktoré sa stalo telom. Preto keby sa teraz niekto chcel Boha na niečo vypytovať alebo žiadať od neho nejaké videnie alebo zjavenie, nielenže by robil nerozumnú vec, ale urážal by Boha, neupierajúc svoje oči jedine na Krista alebo hľadajúc inú vec alebo novotu mimo neho.“

Aplikácia:

• Každodennou modlitbou Otčenáš môžem prehlbovať svoju vieru v Krista a vzťah k Nebeskému Otcovi.
• Beriem evanjelium ako normu, podľa ktorej sa chcem v živote riadiť?

Podcast:

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.