Zamyslenie na štvrtok 24. týždňa v Cezročnom období

Zamyslenie na štvrtok 24. týždňa v Cezročnom období

Ktorýsi farizej pozval Ježiša, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“ Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.“ On odvetil: „Povedz, Učiteľ!“ „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“ Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“ On mu povedal: „Správne usudzuješ.“ Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“ A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“ On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“

Lk 7, 36-50

Zamyslenie:

Evanjelium nás dnes pozýva, aby sme zamerali svoju pozornosť na odpustenie, ktoré nám Pán ponúka: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ (Lk 7,48). Kresťania by mali mať pred očami dve veci: odpúšťať bez toho, aby sme osobu súdili, a veľa milovať, pretože nám samým Boh odpúšťa slobodne a veľkodušne. Je to ako dvojitý pohyb: prijaté odpustenie od Pána sa má prejaviť v láskyplnom odpúšťaní iným.

Sv. Ján Zlatoústy v jednom liste píše: „Keď ťa niekto uráža, nezvaľuj vinu na neho, ale na diabla, ktorý ho núti, aby ťa urážal, a vrhni na diabla všetku svoju zlobu. Čo sa týka nešťastníkov, ktorých diabol núti toto robiť, zľutuj sa nad nimi.“ Nemáme súdiť osobu, ale máme odsúdiť zlý čin. Osoba je vždy nepretržitým predmetom Pánovej lásky, takže iba naše skutky nás vzďaľujú od Boha. Musíme byť preto vždy ochotní človeku odpustiť, prijať ho a milovať ho, pričom odmietame skutky, ktoré sú v rozpore s Božou láskou.

Katechizmus Katolíckej Cirkvi nás učí: „Kto pácha hriech, uráža Božiu česť a lásku, svoju vlastnú dôstojnosť človeka, ktorý je povolaný, aby bol Božím synom, a narúša duchovné zdravie Cirkvi, ktorej každý kresťan má byť živým kameňom.“  (KKC č.1487). Skrze sviatosť pokánia má človek možnosť a príležitosť obnoviť svoj vzťah s Bohom a s celou Cirkvou. Našou odpoveďou na prijaté odpustenie môže byť iba láska. Znovuzískanie milosti a zmierenie nás má priviesť k láske ku Kristovi, ktorý je sám Láska. Sme povolaní milovať tak, ako miluje Boh!

Aplikácia:

  • Obzvlášť si dnes položme otázku, či si uvedomujeme, aké veľké je Božie odpustenie, či sme tými, ktorí milujú človeka, ale bojujú proti hriechu, a či s dôverou pristupujeme k sviatosti zmierenia.

 Zamyslenie v audio podobe:



Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie