Evanjelium:
„V tom čase Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ (Mt 11,25-30)
Podcast:
Zamyslenie:
Dnes Cirkev s radosťou a vďačnosťou slávi sviatok svätej Kataríny Sienskej (1347 – 1380). S radosťou preto, že sa v nej naplnili Kristove slová: „…lebo si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým“. Dojímavá je hĺbka jej vnútornej zrelosti i láskyplného zjednotenia – až mystického zasnúbenia – s Ježišom Kristom, a to už v takom mladom veku.
Sám Boh má vo svojej „prirodzenosti“ vpísanú pokoru a nenápadnosť. Tak konal aj Mesiáš: narodil sa v maštali a vstal z mŕtvych bez okázalého triumfu. Bol Kráľom ohlasovaným a očakávaným už od čias Dávida, no jeho kráľovská koruna bola z tŕnia a jeho trónom sa stal kríž. V jednom zo svojich mystických videní Katarína videla Ježiša, ako jej ponúka dve koruny – zlatú a tŕňovú. Keďže vedela, že jej odpočinkom je Pánovo utrpenie, zvolila si tŕne… Katarína spočinula v Kristovom utrpení a Ježiš našiel zaľúbenie v pokore mladej svätice.
Katarína, ktorá veľmi dobre poznala svojho milovaného, mala živé vedomie veľkosti človeka, pretože sám Boh miluje každého z nás: „Čo spôsobilo, že si človeka postavil do takej vznešenosti? Iste nesmierna láska, ktorou si vo svojom vnútri hľadel na svoje stvorenie. Zamiloval si sa doň; lebo z lásky si ho stvoril a z lásky si mu dal bytie schopné zakúšať tvoje večné dobro.“
Napokon patrí Cirkvi vďačnosť svätej Kataríne za jej zmierujúce poslanie. V tom čase Cirkev prežívala smutné obdobie rozdelení, vnútorných i vonkajších. Najbolestnejším javom bolo tzv. „avignonské zajatie“. Od roku 1305 sídlilo v Avignone sedem pápežov. Modlitby a úsilie svätej Kataríny – spolu s ďalšími osobnosťami, ako bola svätá Brigita – prispeli k tomu, že sa pápež Urban V. v roku 1367 mohol vrátiť do Večného mesta. Nech je večná vďaka týmto svätým ženám, ktoré pre Cirkev vykonali viac, než si dokážeme uvedomiť.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
