Evanjelium:
„V tom čase Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ (Mt 11,25-30)
Podcast:
Zamyslenie:
Cirkev dnes s radosťou a vďačnosťou oslavuje sviatok svätej Kataríny Sienskej (1347-1380). S radosťou, pretože v nej sa Kristove slová stali skutočnosťou: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.“ Je dojímavý stupeň vnútornej zrelosti a láskyplného spojenia – dokonca mystického manželstva – s Ježišom.
Sám Boh včleňuje do svojej „DNA“ pokoru a diskrétnosť. Takto sa správal Mesiáš: Narodil sa v stodole a vstal z mŕtvych bez akéhokoľvek triumfalizmu. Bol Kráľom ohláseným a očakávaným od Dávidovej vlády, ale jeho kráľovská koruna je z tŕnia a jeho trónom je kríž. V jednej zo svojich mystických vízií Katarína videla Ježiša, ktorý jej daroval dve koruny, zlatú a druhú s tŕním. Pri odpovedi, že jej odpočinok je bolesťou Pána, si vybrala tŕnie… „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ Katarína spočinula pri Kristovom utrpení a Ježiš spočinul v skromnosti mladej svätice.
Katarína, ktorá celkom dobre poznala svojho milovaného, mala živé vedomie veľkosti človeka, pretože sám Boh je zamilovaný do každého z nás: „Čo ťa prinútilo ustanoviť človeka v takej veľkej dôstojnosti? Určite nevypočítateľná láska, ktorou si v sebe vzhliadol svoje stvorenie! Si uchvátený láskou k nej, lebo naozaj láskou si ju stvoril, láskou si jej dal bytosť, ktorá je schopná postarať sa o tvoje večné Dobro.“ A napokon vďačnosť Cirkvi Kataríne za jej koncilovú úlohu. V tom čase Cirkev prechádzala smutným obdobím vnútorných i vonkajších rozdelení. Najnešťastnejším bolo „avignonské vyhnanstvo“. Od roku 1305 sídlilo v Avignone celkovo sedem pápežov. Modlitby a úsilie svätej Kataríny – aj zo strany iných osobností, ako napríklad svätej Brigity – umožnili, že v roku 1367 sa pápež Urban V. mohol vrátiť do Večného mesta. Týmto svätým ženám, ktoré pre Cirkev urobili viac, než sa kedy dozvieme, možno naveky ďakovať.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnolde, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!