Radšej obetovať svoj život, než pripustiť ľahkovážne interpretácie Ježišovej cesty.
Evanjelium:
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec.“ (Jn 12,24-26)
Podcast:
Zamyslenie:
Dnes nám Cirkev – prostredníctvom eucharistickej liturgie sláviacej sviatok svätého Vavrinca, rímskeho mučeníka – pripomína, že „Existuje svedectvo súdržnosti, ktoré musia byť všetci kresťania ochotní vydávať aj za cenu veľkých obetí a utrpenia.“, ako to povedal dnes už svätý Ján Pavol II.
Morálny zákon je svätý a nedotknuteľný. Toto tvrdenie určite kontrastuje s relativistickým prostredím, ktoré v súčasnosti vplýva na nás, zatiaľ čo my máme tendenciu ľahko prispôsobovať etické požiadavky svojmu osobnému pohodliu alebo vlastným slabostiam.
Určite nenájdeme nikoho, kto by priznal: som nemorálny; som nesvedomitý; som človek bez pravdy. Každý, kto by priznal tieto skutočnosti, by sa automaticky a okamžite diskvalifikoval.
Definitívna otázka by teda znela: o akej morálke, o akom svedomí a o akej pravde hovoríme? Je zrejmé, že sociálny mier a zdravé spolunažívanie nemôžu byť založené na morálke, kde si každý vyberá svoju vlastnú cestu bez ohľadu na to, čo Stvoriteľ určil našej prirodzenosti.
Takáto „morálka“ by nás zďaleka neviedla „cestami spravodlivosti“ k „zeleným pastvinám“, ktoré pre nás chce náš Dobrý pastier. Naopak, nenávratne by nás zaviedla do pohyblivých pieskov morálneho relativizmu, kde sa dá diskutovať, súhlasiť a ospravedlňovať úplne všetko.
Mučeníci sú neuchopiteľným svedectvom svätosti morálneho zákona: existujú základné požiadavky lásky, ktoré neprijímajú ani výnimky, ani úpravy. „V Novom zákone môžeme nájsť početné svedectvá Kristových nasledovníkov, ktorí (…) prijali prenasledovanie a smrť skôr, ako urobili modloslužobné gesto pálenia kadidla pred sochou cisára.“ (sv. Ján Pavol II.)
V rímskom prostredí cisára Valeriána diakon a neskôr svätý Vavrinec miloval Krista za života a napodobňoval ho až do smrti. A opäť vidíme potvrdené, že človek, ktorý nenávidí svoj život na tomto svete, zachová si ho pre večný život. Našťastie pre nás spomienka na svätého Vavrinca navždy zostane ako signál, že nasledovať Krista sa oplatí. Radšej obetovať svoj život, než pripustiť ľahkovážne interpretácie jeho cesty.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
