Evanjelium:
„Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“ On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“ Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret. Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.“ (Mt 14,22-36)
Podcast:
Zamyslenie:
Dnes neuvidíme Ježiša spať na lodi, ktorá sa potápa, ani napomínať vietor a vlny slovom, čo by istotne vyvolalo údiv učeníkov. Dnešný Ježišov skutok, jeho konanie, je však pre nás tiež niečím, čo je ťažko pochopiteľné, aj tajomné, božské.
Ježiš zaviazal učeníkov, aby nastúpili do člna a išli pred ním na druhý breh. Ježiš po nasýtení hladného zástupu poslal všetkých preč a zostal sám na vrchu, hlboko ponorený do modlitby. Nadránom, kráčajúc po vode, prichádza k svojim učeníkom.
Učeníci sa pochopiteľne vydesili, keď uvideli Ježiša. Je to logické – veď ľudia zvyčajne nechodia po vode. A tak si učeníci mysleli, že vidia ducha. Mýlili sa však. Nebol to duch, ani prelud. Bol to sám Pán, ktorý ich pozýval, k tomu, aby sa nebáli a aby mu dôverovali.
Táto viera bola najprv požadovaná od Petra, ktorý povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“ Týmito slovami Peter ukázal, že viera spočíva v zotrvaní v Kristovom slove – Peter nepovedal: „Pane, nechaj ma ísť po vode.“, ale chcel nasledovať to, čo mu Pán prikázal, a veriť pravdivosti Majstrových slov. Zatiaľ čo Petrove pochybnosti ho prinútili zradiť svoju rodiacu sa vieru, ostatných učeníkov viedli k tomu, aby sa sklonili a vyznali pred svojím Majstrom: „Naozaj si Boží Syn!“
„Apoštoli, ktorí sa nachádzali v mori zmietanom búrkou, hneď ako uvideli, ako voda poskakuje okolo nôh ich Pána, a videli jeho nebojácne kroky po vode, ako kráča uprostred rozbúrených morských vĺn, a loď, ktorú bičovali vlny, si oddýchla, len čo do nej vstúpil Kristus, a videli, ako ho poslúchajú vlny a vietor – vtedy, hoci ešte v srdci neverili, uverili, že je pravý Boží Syn.“, napísal sv. sv. Ambróz.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
