Evanjelium:
V istú sobotu kráčal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“ On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“ I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“ (Mk 2,23–28)
Zamyslenie:
Dnes,
rovnako ako včera, musí Ježiš zápasiť s farizejmi, ktorí prekrúcajú Mojžišov
zákon, zdôrazňovaním litery zákona a ignorovaním skutočného ducha zákona.
Farizeji v skutočnosti obviňujú Ježišových učeníkov z porušovania soboty
(porov. Mk 2,24). Podľa ich zdrvujúcej kazuistiky zbieranie klasov znamená
„žať“ a ich drvenie v rukách znamená „mlátiť“. Tieto poľnohospodárske práce – a
asi štyridsať ďalších – boli v sobotu, ktorá je dňom odpočinku, zakázané. Predkladaných
chlebov, ktoré sa spomínajú v evanjeliu, bolo dvanásť. Tie sa každý týždeň
kládli na stôl vo svätyni ako prejav úcty dvanástich kmeňov Izraela ich Bohu a
Pánovi.
Abiatarov
postoj je ten istý, akému nás dnes učí Ježiš: menej dôležité predpisy Zákona
musia ustúpiť pred tými najdôležitejšími; obradný predpis musí ustúpiť predpisu
prirodzeného zákona; predpis o odpočinku v sobotu by preto nemal prevažovať nad
základnými životnými potrebami. II. Vatikánsky koncil sa inšpiroval
predchádzajúcim príkladom a zdôrazňuje, že ľudia musia prevážiť nad
ekonomickými a sociálnymi otázkami: „Spoločenský poriadok a jeho progresívny vývoj
sa musí vždy podriaďovať blahobytu osôb, pretože veci sú stvorené pre človeka,
a nie naopak. Pán na to poukázal už vtedy, keď povedal, že sobota bola ustanovená
pre človeka, a nie človek pre sobotu (porov. Mk 2,27)“.
Aj svätý Augustín hovorí: „Miluj a rob, čo chceš“. Pochopili ste to dobre alebo ste stále posadnutí druhoradými vecami, ktoré prevládajú nad láskou, ktorú máme vkladať do všetkého, čo robíme? Pracovať, odpúšťať, naprávať, zúčastňovať sa v nedeľu svätej omše, starať sa o chorých ľudí, dodržiavať prikázania …, robíme to preto, že to musíme robiť alebo to činíme z lásky k Bohu? Kiež by nám tieto úvahy mohli pomôcť oživiť všetky naše skutky láskou, ktorú náš Pán vštepil do našich sŕdc, práve preto, aby sme mohli milovať aj jeho.
Aplikácia:
Mám na pamäti, že láska je naplnením Zákona?
Je v mojich skutkoch cítiť lásku?
Podcast:
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti
Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
