Zamyslenia

ZAMYSLENIE
NA UTOROK 22. TÝŽDŇA V CEZROČNOM OBDOBÍ

Evanjelium:

Ježiš zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Po sobotách ich učil a oni žasli nad jeho učením, lebo jeho slovo malo moc. V synagóge bol človek posadnutý duchom nečistého démona. Ten vykríkol veľkým hlasom: „Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu pohrozil: „Mlč a vyjdi z neho!“ Zlý duch ho hodil medzi nich, vyšiel z neho a neublížil mu. Všetkých pojal strach a navzájom si vraveli: „Čo je to za slovo, že mohutnou silou rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú?“ A chýr o ňom sa rozšíril po celom kraji.“ (Lk 4,31-37)

Podcast:

Zamyslenie:

Priatelia, dnes jasne vidíme, že Ježišovo učenie bolo stredobodom celého Jeho verejného pôsobenia. Ale nešlo len o obyčajné kázanie. Jeho slová boli iné než čokoľvek, čo ľudia dovtedy počuli. A práve to ľudí tak prekvapovalo a udivovalo. Aj keď Ježiš nikdy formálne neštudoval, predsa svojím učením úplne zmiatol Židov – pretože hovoril s autoritou, s istotou niekoho, kto vie, že je „Boží svätý“.

Táto Jeho vnútorná istota dávala Jeho slovám ohromnú silu. Nerozprával ako učenci – nepoužíval zložité poučky či ťažko pochopiteľné logické zdôvodnenia. Hovoril jednoducho, obrazne, vychádzal zo života, zo stvoreného sveta, no najmä z Písma. Bol vnímavý pozorovateľ a veľmi dobre poznal ľudí – ich problémy, bolesti, aj radosti. A keď učil, nebol niekde „nad vecou“, či mimo reality – bol medzi ľuďmi, pomáhal im, uzdravoval, vyháňal zlých duchov. Bol tým, pre čo prišiel na svet.

Zo života, ktorý denne videl, ako načítaval príbehy, ktoré potom premieňal na živé posolstvá vo svojom učení, kázal. A hoci používal jednoduchý jazyk, to, čo hovoril, bolo vždy hlboké, silné a nové – dotýkalo sa sŕdc a nútilo ľudí premýšľať. Najvýraznejšie na Ježišových slovách však bolo to, ako vedel spojiť božskú autoritu s ľudskou jednoduchosťou. A to práve preto, že tak dôverne poznal svojho Otca a žil v láskyplnej poslušnosti voči Nemu. Tento jedinečný vzťah vysvetľuje, prečo sa v Ňom tak krásne spájala veľkosť s pokorou.

Jeho autorita nebola o nadradenosti, súťažení, o lesku či osobných ambíciách. Bola tichá, no prenikavá. V Ježišovej reči nebolo nič o tom, že by sa chcel predvádzať, nebola tam pýcha ani krik. Namiesto toho – pokora, tichosť, porozumenie, pokoj, pravda, svetlo, spravodlivosť. To všetko obklopovalo každé Jeho slovo a dávalo Jeho učeniu jedinečnú vôňu, ktorú si ľudia nemohli nevšimnúť.

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu