Zamyslenie na utorok po 1. adventnej nedeli v Roku Božieho slova
A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn…
Vzťahy medzi rodičmi a ich deťmi nie sú vždy ideálne. Malé deti chcú robiť to, čo ich rodičia – variť, rúbať drevo, jazdiť na aute atď. Deti považujú svojich rodičov za superhrdinov, ktorými sa oni chcú stať. Ako veľmi sa to potom v puberte zmení. Pomôcť cez víkend otcovi v záhrade je strašná otrava, počúvať mamine rady je nevyhnutné zlo. Až potom niekde v dospelosti sa to opäť troška preklápa a deti prichádzajú po rady k svojim rodičom napr. pri vyberaní bývania. A tu je ten dôležitý výrok – kto vie viac o otcovi ako jeho syn, kto viac pozná matku ako jej dcéra a naopak. V dnešnom evanjeliu počúvame aj o tom. O obrovsky silnom vzťahu medzi Otcom a Synom – medzi rodičmi a ich deťmi. Chceme, či nechceme od našich rodičov preberáme a svojim deťom odovzdávame dobré, ale aj tie horšie vzorce správania.
Tieto vzťahy sú mnohokrát skúšané. Nie málo ľudí nemá to šťastie byť v úplnej rodine. Ale nik nevie lepšie, kto si TY, ako tvoj nebeský Otec. Omnoho skôr pochopí otec, prečo sa syn rozčuľuje, a mamka prečo jej dcéra plače. Tvoj nebeský Otec je tu s tebou a túži po tom, aby si odpustil svojmu ocovi, mamke. Odpusť svojmu synovi, svojej dcére.
Aplikácia:
- Dokážeš vnímať Boha ako tvojho Otca, Matku ?
- Kedy si sa naposledy spýtal ako sa má tvoj otec, mama, syn, dcéra? Zavolaj im, pozvi ch na kávu a počúvaj viac ako rozprávaj.
Tomáš, ženatý, biológ (etológ), 30 rokov
Tweet
