ZAMYSLENIE
NA UTOROK PO 2. PÔSTNEJ NEDELI

Evanjelium:

„Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (Mt 23,1-12)

Podcast:

Zamyslenie:

Milí priatelia, vypočuli sme si úryvok z 23. kapitoly Matúšovho evanjelia, ktorá je vyvrcholením konfliktu medzi Ježišom a Židovskými predstavenými. Ježiš verejne, pred zástupmi, hovorí o ich pokrytectve a nevernosti. Uznáva ich autoritu, veď „zasadli na Mojžišovu stolicu“. Avšak učia bez toho, aby to aj sami uskutočňovali. Kážu tvrdo a vôbec ich nezaujíma, aký dopad to bude mať na úprimných veriacich, ktorí sa budú trápiť, aby to verne uskutočňovali. To je v kontraste s Ježišovým postojom, ktorého jarmo je príjemné a bremeno ľahké (porov. Mt 11,30). Ježiš krstí Duchom Svätým (porov. Mt 3,11) a tak uschopňuje Boží ľud zachovať zákon. Ježiš tým napĺňa proroctvo Ezechiela: „Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich.“ (Ez 36,27) Byť farizejom či zákonníkom, kňazom či kostolníkom, neznamená hneď svätý život, lebo náboženský titul nikoho nerobí lepším. Aj človek s autoritou od Boha si musí uznať, že napĺňanie zákona nie je čisto ľudské úsilie; každý potrebuje Ducha Svätého. 

Ďalej Ježiš kritizuje upriamovanie pozornosti na seba pri nábožných úkonoch s cieľom získať uznanie ľudí viac ako Božie prijatie. Niektorí si zväčšovali svoje „modlitebné remienky“ tzv. tefillin, aby boli nápadnejšie. Boli to malé kožené škatuľky obsahujúce úryvky z Písma, ktoré si počas modlitby upevňovali na čelo a ľavú ruku (pozri Dt 6, 8; 11, 18). Iní radi nosili na svojom odeve, dlhšie ako obvykle, strapce ako viditeľnú pripomienku, aby zachovávali prikázania (pozri Nm 15, 38–39). Ešte iní „vo svojej veľkoleposti“ túžili sedieť na čestných miestach a aby sa im hovorilo „rabi“ (v hebrejčine „môj veľký“). Preto Ježiš prízvukuje „vy všetci ste bratia“. Pritom nezakazuje používanie náboženských titulov, ale zdôrazňuje rovnosť medzi učeníkmi, kde nie je prípustné vyvyšovať sa nad druhých. Ranní kresťania sa nebáli používať tieto tituly, napokon poznáme aj tzv. cirkevných otcov. Aj sám sv. Pavol hovorí o sebe ako o otcovi či už vo vzťahu k Timotejovi (porov. Flp 2,22) alebo vo vzťahu ku Korinťanom, ktorým napísal: „Veď keby ste mali hoc aj desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo v Kristovi Ježišovi ja som vás splodil skrze evanjelium.“ (1Kor 4,15). Preto nejde o zákaz používania titulov, ale o jasné zdôraznenie, že sme bratia a sestry, lebo máme spoločného Otca, ktorý je na nebesiach.

Myšlienky súvisiace s dnešným evanjeliom:

• „Je lepšie, keď človek mlčí a je [kresťanom], ako keď veľa hovorí, a nie je ním. Je dobré učiť a byť učiteľom, ak ten, kto hovorí, aj koná.“ (sv. Ignác Antiochijský)
• „Dnes si Cirkev viac ako kedykoľvek predtým uvedomuje, že jej sociálne posolstvo získa dôveryhodnosť skôr bezprostredne na základe svedectva činov ako v dôsledku svojej vnútornej logiky a dôslednosti.“ (sv. Ján Pavol II.)
• „Pohoršenie nadobúda osobitnú závažnosť vzhľadom na autoritu tých, ktorí ho dávajú, alebo na slabosť tých, ktorí mu podliehajú. […] Pohoršenie je závažné, keď ho dávajú tí, ktorí od prírody alebo na základe poslania majú povinnosť učiť a vychovávať iných. Ježiš to vyčíta zákonníkom a farizejom: prirovnáva ich k vlkom v ovčom rúchu.“ (KKC 2285)

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.