ZAMYSLENIE
NA UTOROK VEĽKÉHO TÝŽDŇA

Evanjelium:

Keď
Ježiš sedel za stolom so svojimi učeníkmi, zachvel sa v duchu
a vyhlásil: „Veru, veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“Učeníci
sa pozerali jeden na druhého v rozpakoch, o kom to hovorí. Jeden
z jeho učeníkov, ten, ktorého Ježiš miloval, bol celkom pri Ježišovej
hrudi. Jemu dal Šimon Peter znak, aby sa opýtal: „Kto je to, o kom
hovorí?“ On sa naklonil k Ježišovej hrudi a spýtal sa: „Pane, kto je
to?“Ježiš odpovedal: „Ten, komu podám namočenú smidku.“ Namočil smidku chleba
a dal ju Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. A hneď po tejto
smidke vošiel do neho satan. Ježiš mu povedal: „Čo chceš urobiť, urob čo
najskôr.“ Ale nik zo stolujúcich nerozumel, prečo mu to povedal. Judáš mal
mešec, preto si niektorí mysleli, že mu Ježiš povedal: „Nakúp, čo budeme potrebovať
na sviatky,“ alebo aby dal niečo chudobným. On vzal smidku a hneď vyšiel
von. A bola noc. Keď vyšiel, Ježiš povedal: „Teraz je Syn človeka oslávený
a v ňom je oslávený Boh. A keď je Boh oslávený v ňom, aj
Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi. Deti moje, ešte chvíľku
som s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz
hovorím: Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.“Šimon Peter sa ho opýtal: „Pane,
kam ideš?“Ježiš odvetil: „Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš
za mnou neskôr.“Peter mu vravel: „Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj
život položím za teba.“Ježiš odpovedal: „Aj život položíš za mňa? Veru, veru,
hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš.“ (Jn 13, 21-33. 36-38)

Zamyslenie:

Dnes nám liturgia zdôrazňuje drámu, ktorá sa skončí ukrižovaním na Veľký piatok. „Judáš vzal smidku a hneď vyšiel von. A bola noc.“ (Jn 13, 30). Vždy je noc, keď sa vzďaľujeme od toho, ktorý je „svetlo od svetla, pravý Boh od pravého Boha“.

Hriešnik sa
obracia chrbtom k svojmu Stvoriteľovi. Svätý Augustín opisuje hriech
„ako lásku k sebe samému, ktorá pohŕda Bohom“. To znamená zradu.
Chceme sa odlúčiť od Boha a byť len sami sebou; arogancia, ktorá nás núti
veriť, že nepotrebujeme večnú lásku; arogancia, ktorou sa chceme stať jedinými
pánmi svojho vlastného života“ (Benedikt XVI.). Môžeme pochopiť, že Ježiš
sa „zachvel v duchu“ (Jn 13, 21).

          Našťastie hriech nie je posledným slovom. Posledným slovom je Božie milosrdenstvo. To však znamená „zmenu“. Obrátiť situáciu, aby sme sa rozišli so všetkými tvormi a pripútali sa k Bohu, aby sme opäť našli pravú slobodu. Nemali by sme čakať, kým sa nám znechutí falošná sloboda. Rozhodnime sa hneď teraz. Veľkonočný čas je ten správny čas. Kristus na kríži otvára svoju náruč dokorán pre nás všetkých. Nikto nie je vylúčený. Každý kajúci lotor má svoje miesto v raji. Avšak pod podmienkou, že zmení svoj život a napraví svoje nedostatky, ako zlodej v evanjeliu: „Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ (Lk 23, 41).

Podcast:

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti
Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.