Zamyslenia

ZAMYSLENIE
NA UTOROK VO VEĽKONOČNEJ OKTÁVE

Evanjelium:

Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“ Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“ Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“ Ježiš ju oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.“ (Jn 20, 11-18)

Podcast:

Zamyslenie:

Človek vo svojom živote zakusuje všeličo – niekedy je to bolesť inokedy radosť. Podobne to je v dnešných čítaniach.

V prvej polovici dnešného úryvku z evanjelia dominuje plač, a to plač Márie Magdalény. Veľmi ju bolí smrť jej Majstra. Je utrápená, lebo nemá ani len jeho mŕtve telo. A tak mu nemôže preukázať poslednú láskavosť – pomazať jeho telo voňavými olejmi.

V prvom čítaní zo Skutkov apoštolov dnes počujeme Petrovu turíčnu kázeň. Poslucháči Petrovej kázne zakusujú bolesť z ukrižovania Pána Ježiša – „bolesť im prenikla srdce“. Spoznávajú Pána a Mesiáša v Ježišovi Kristovi, ktorého ukrižovali.

Bolesť a plač dokážu človeka veľmi ubíjať. O to viac, keď nevidí východisko zo svojej situácie. Ako sa hovorí: „nádej umiera posledná“. A tak beznádej je pre človeka, akoby bol už zaživa mŕtvy. Hoci sa jubilejný rok v znamení nádeje dávno skončil, neprestali sme byť pútnikmi nádeje. Žiadna zlá správa vo svete, žiadna vojna, nijaký osobný pád, neúspech, ani smrť nám nedokážu vziať nádej, ak neprestaneme veriť vo Zmŕtvychvstalého Ježiša Krista.

Sv. Peter nešetril pri prvej kázni povzbudivými slovami, a tak sa pokrstilo asi tritisíc duší! Pán Ježiš oslovil Máriu Magdalénu po mene a jej srdce prenikla radosť. Následne ju poslal k apoštolom, a tak sa stala apoštolkou apoštolov, lebo apoštol znamená poslaný. Avšak, ak pozorne čítame – Ježiš ju poslal k svojim bratom. Vo večeradle nazval apoštolov svojimi priateľmi. Dnes ide ešte ďalej a nazýva ich svojimi bratmi! Ježiš nám totiž svojou smrťou a zmŕtvychvstaním otvoril cestu k jeho i nášmu Otcovi, jeho i nášmu Bohu. Boh sa vďaka Ježišovi stáva pre nás blízkym – stáva sa našim Otcom. Toto tajomstvo je hlboko prítomné v krste, kde o nás nebeský Otec prehlásil podobne ako o Ježišovi: Toto je môj milovaný syn/milovaná dcéra!

Milí priatelia, i keď bolesť ostáva realitou našich pozemských dní, sme plní nádeje, lebo vďaka Ježišovi voláme Boha našim Otcom. Poslanie Márie Magdalény v evanjeliu, či poslanie apoštola Petra v prvom čítaní, je aj našim poslaním – všetci sme poslaní k našim bratom; lebo veľkonočná radosť sa má stať radosťou celej zeme, všetkých ľudí, všetkých národov.

Myšlienky súvisiace s dnešným evanjeliom:

  • „Nie je veľká vec veriť, že Kristus zomrel. Tomu veria pohania, Židia a všetci bezbožníci. Ale že vstal z mŕtvych, to je viera kresťanov.“ (sv. Augustín)
  • „V Ježišovom zmŕtvychvstaní sa dosahuje nová možnosť ľudskej existencie, ktorá sa týka každého a ktorá otvára budúcnosť, nový druh budúcnosti pre ľudstvo.“ (pápež Benedikt XVI.)
  • „…Otras vyvolaný umučením bol taký veľký, že učeníci (aspoň niektorí z nich) neuverili hneď zvesti o zmŕtvychvstaní. Evanjeliá nám vôbec neukazujú spoločenstvo zachvátené mystickým nadšením, ale predstavujú nám zronených a prestrašených učeníkov. Preto neuverili nábožným ženám vracajúcim sa od hrobu a ich slová sa im zdali „ako blúznenie“. Keď sa Ježiš večer na Veľkú noc zjavil Jedenástim, „vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného“.“ (KKC 643)

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.

Foto: Cdoncel, unsplash.com Publikované dňa: 7. apríla 2026

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu