DUCH PRAVDY

Podcast:

Pred rokmi sa mi dostala do rúk kniha amerického psychiatra M. Scotta Pecka s názvom Ľudia lži (The People of the Lie). Najskôr som si myslel, že sa v nej píše o klamároch a podvodníkoch, ktorých je svet plný. No, to, čo som v nej čítal, ma šokovalo. Autor tu nemyslí na obyčajných klamárov – tých, čo si svoje lži uvedomujú, no z rôznych dôvodov sa ich nechcú vzdať ani si ich priznať. Ľudia lži sú oveľa horší. Sú to ľudia, ktorí neklamú len iných, ale aj seba samých. Autor na základe svojich dlhoročných skúseností ich charakterizuje ako ľudí, ktorí uverili jednej veľkej lži: nemajú žiadne chyby a slabosti, majú vždy pravdu a za všetko zlo a neúspechy v ich živote môžu len tí druhí. Navonok sa skrývajú za maskou dokonalosti a preto vôbec nevyzerajú ako nejakí filmovízloduchovia. No pritom sú to ľudia, ktorí, keď do teba narazia na chodbe a vysypú ti nákup, namiesto toho, aby sa ospravedlnili, nakričia na teba, že im stál v ceste. Jednoducho, vždy, keď sa čosi prihodí, zvalia vinu na druhého. Takto ničia ľudí okolo seba, lebo v nich vyvolávajú pocit, že za všetko zlé môžu iba oni. Títo ľudia nielenže nehovoria pravdu, ale ani nežijú v pravde; žijú v jednej veľkej lži. 

Hoci autor písal o americkom kontexte, som presvedčený, že takýchto ľudí možno stretnúť aj u nás, na Slovensku. Netrúfam si skúmať príčiny, prečo je tomu tak. Avšak jedno je pravdou: nie sú otvorení Duchu Svätému, o ktorom Ježiš učeníkom povedal: „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy“ (Jn 16,13). 

V tejto súvislosti nás však asi napadne otázka, ktorú položiť Pilát Ježišovi: Čo je pravda? Je to len zhoda tvrdenia so skutočnosťou, opis udalosti tak, ako sa naozaj stala? Je to len zachovávanie ôsmeho prikázania, ktoré zakazuje krivo svedčiť proti svojmu blížnemu? Alebo je to čosi viac? 

Pápež Benedikt XVI učí: „Pravda, ktorá je darom, je väčšia než my. V každom poznávacom procese pravda totiž nie je nami vytvorená, ale nami objavená, alebo, lepšie povedané, nami prijatá.“ (Caritas in Veritate, 34). Svätý Otec sa takto ohradzuje proti modernému presvedčeniu relativizmu, že pravdu si môže človek „tvoriť“, a meniť podľa svojej ľubovôle, vkusu, pocitov či dohody spoločnosti, a preto každý môže mať „svoju“ pravdu a podľa nej aj žiť. Pápež zdôrazňuje, že pravda nie je výsledkom nášho vymýšľania. Je objektívna, čiže jestvuje, „prebýva“ mimo nás. Je Boží darom, je nám daná, zjavená. Vo viere a pokore ju máme objavovať a prijímať od toho, kto je jej zdrojom – od Boha.

Ak ideme ešte ďalej a konkrétnejšie, môžeme povedať, že pravda je v biblickom a teologickom zmysle osobou: Je to Ježiš Kristus. V osobe Krista sa zjavuje všetko to, čo Biblia i filozofia hľadali ako pravdu: nie je to súhrn informácií, ale živý Boh, ktorý sa stal človekom. On, ktorý o sebe vyhlásil: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14,6), je plnosť pravdy; v ňom sa zjavila celá Božia pravda. Uvedenie do plnej pravdy je teda uvedením do plnosti tajomstva Ježiša Krista. 

Pamätám si, ako mi otec ešte ako malému chlapcovi dával nasledujúcu radu do života. Parafrázoval výrok ruského spisovateľa Dostojevského a podal mi ho v nasledujúcom znení: „Ježiš Kristus je Pravda. Keby ma niekto presvedčil o inej pravde, zanechám tú pravdu a pôjdem za Kristom.“ Dostojevskij chcel takto vyjadriť svoj živý vzťah k osobe Ježiša Krista a dať najavo, že keby nejaká „vedecká“ pravda, ako to neskôr aj hlásali ateisti, bola v rozpore s Kristom a jeho učením, on by sa rozhodol pre Krista. 

Keď nás Duch Svätý uvádza do plnej pravdy, vedie nás k tomu, aby sme nežili v klamstve a pretvárke, ale v súlade so svojím formovaným svedomím; aby sme si vedeli priznať nielen svoje slabosti, ale aj spoznať hodnotu, ktorú máme v Božích očiach; aby sme hľadali a plnili Božiu vôľu;  a hlavne, aby sme vždy spájali pravdu s láskou, lebo len tak sa pripodobníme Kristovi, ktorý je Pravda.  Modlime sa. Pane Ježišu, ty si Pravda, ktorá oslobodzuje. Naplň nás svojím Duchom, aby sme žili v pravde a láske. Amen.