RADOSŤ A VESELOSŤ

Podcast:

Mons. Stephan Turnowsky, pomocný biskup vo Viedni, napísal raz článok s nadpisom: Čas na zábavu a čas na radosť. Píše: „V čase, keď som vyrastal, boli veľmi populárne samolepky s nápisom: ‚Teš sa, Boh ťa miluje‘. Najskôr sa mi to veľmi páčilo. Veď to bola pravda. Neskôr však v puberte, mi tieto nálepky išli už na nervy, zvlášť vtedy, keď mi vôbec nebolo do smiechu. Teraz však už rozlišujem medzi zábavou (Spaß haben) a radosťou. Špás, čiže veselosť, zábava či humor, má tiež miesto v našom živote, a to je dobre. Bez momentov uvoľnenia a zábavy by sme nemohli žiť. Avšak, veselosť a zábava sú prechodné; netrvajú stále. A dokonca sa ich nedá ani vždy odporúčať – ak sa napríklad smejeme na úkor druhého človeka, alebo je v nás škodoradosť. Radosť naproti tomu je zakorenená oveľa hlbšie v srdci. Spočíva v našom základnom nastavení a tým je: prijatie sveta, súhlas so svetom. Živí sa presvedčením, že Boh sám hovorí svetu svoje „áno“;  všetkému, čo vo svete je. Živí sa tým, že nakoniec sa raz všetko na dobré obráti, a to aj napriek telesnej smrti. Preto nie veselosť, ale radosť je znak pravého, kresťanského života.“

Podľa tohto svedectva aj veselosť, čiže drobné potešenia či prirodzené radosti, majú svoje miesto v našom živote. Patria do spirituality radosti, ktorá je cestou všímania si, a objavovania drobných radostí, či už telesných alebo duševných. Nemáme byť „hluchí a slepí“ voči týmto niekedy aj nepatrným príjemnostiam života, ktoré prispievajú ku kvalite nášho života. Nielen okolitý svet, ale aj náš každodenný život, je ich plný. A človek nemusí mať toho veľa, aby sa mohol radovať.

Náš život nie je len ako chladivý a mrazivý január, – ako z čias, keď ešte bývali dlhé a tuhé zimy,  – ale podobá sa skôr na marec, keď z chladného snehu už začínajú vykúkať prvé snežienky, ako poslovia jari a nového života. Takýmito „snežienkami“ sú aj drobné radosti života, ktoré vedia potešiť. Je dobré, ak ich vieme odhaliť, pozastaviť sa pri nich a nechať sa nimi obohatiť. Sú to častokrát maličkosti či drobnosti ako napr. radosť z dobrého jedla, rannej kávy alebo chutného vína, radosť z pekných šiat, krásy kvetov, východu Slnka, horského vodopádu, dobrej knihy, peknej hudby či vtipu, povzbudivého slova a úsmevu, priateľstva, úspechu, dovolenky… Nemáme nimi pohŕdať, lebo aj tieto drobné radosti môžeme považovať za prejavy Božej lásky k nám.

Naši predkovia hovorievali: Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje. Mysleli tým zrejme na to, že hoci boli veriaci, utrpenie a kríž sa im nevyhýbali, a takto boli pozvaní k prehĺbeniu svojej viery a k zjednoteniu sa s trpiacim Spasiteľom. Pravdou je však aj čosi iné: Pán nám pripravuje a posiela aj drobné radosti. Nimi akoby klopal na dvere nášho srdca a dával nám najavo, že na nás nezabudol, je tu, a myslí na nás. Je dobré, ak ich vieme zachytiť a Bohu za ne poďakovať. Aj cez ne nám totiž Pán chce spríjemniť náš pobyt na zemi. Sv. Augustín hovorí: „Duša sa živí tým, z čoho má radosť.“

Drobné telesné či duševné radosti sú však len akosi prípravou na to, aby sme uverili, že jestvuje aj radosť, ktorej sú tieto všetky svetské potešenia len slabým a nedokonalým odrazom. Keď francúzsky básnik Paul Claudel povedal: „Človek sa nenarodil pre pôžitok, ale pre radosť,“ myslel tým na radosť, ktorú pripravuje človeku sám Pán. Ľudia nás môžu neprijať, nechápať, odmietnuť, zrieknuť sa nás, ale to nemení nič na skutočnosti, že Boh nám vo svojom milovanom Synovi raz navždy vyslovil svoje „áno“. Toto jeho „áno“ voči mne je ako malá iskrička v popole rôznych bolestných skúseností. Stačí do nej iba fúknuť a už sa opäť rozhorí a zohreje.

Pápež František píše: „Môžem povedať, že tie najkrajšie a najspontánnejšie radosti, ktoré som počas svojho života zažil, boli radosti veľmi chudobných ľudí, ktorí toho mali naozaj veľmi málo. Pamätám si tiež opravdivú radosť tých, ktorí si aj uprostred náročných pracovných povinností dokázali zachovať veriace, štedré a jednoduché srdce. Rozličnými spôsobmi tieto radosti vyvierajú z prameňa veľkej Božej lásky, ktorá sa prejavila v Ježišovi Kristovi“ (RE 7).

Modlime sa: Všemohúci Bože, stvoril si pre seba, aby sme v spoločenstve s tebou mali život. Pomáhaj nám chápať tvoju lásku k nám, aby v nás rástla radosť. Skrze Krista, nášho Pána.