RADOSŤ MÁRIE

Podcast:

Pedro García, španielsky kňaz a misionár, si všimol nasledovnú skutočnosť. Hovorí: „Už viackrát som spozoroval, že duše, ktoré milujú Pannu Máriu, sa dokážu tešiť a šíriť zvláštnu radosť. Je to preukázaná skutočnosť, ktorú nikto nemôže poprieť. Panna Mária priťahuje k svojim svätyniam davy ľudí. Ľudia sa zhromažďujú pred jej obrazom s kvetmi a sviečkami, modlia sa a spievajú, a robia to všetko oduševnene, so zápalom a nadšením. A nad touto atmosférou sa vznáša ovzdušie pokoja a radosti, ktoré inde nenájdeme. Prečo je to tak? Odpoveď nám prichádza spontánne na jazyk a nemýlime sa: pretože sú so svojou Matkou! Áno, toto je najsilnejší dôvod. Ak teda chceme žiť radostne a byť apoštolmi radosti, aby sme z duší vyhnali smútok, prečo sa viac nespoliehame na Máriu? 

Myslím, že nie je sám, ktorý nielenže odhalil, ale aj prežil túto duchovnú skúsenosť. Podobnú radosť z blízkosti Nebeskej Matky vyjadruje napr. aj pieseň z JKS č. 370: „Radosťou je moje srdce – celé naplnené, – láskou k tebe, ó, Mária, – celé zapálené. – V svojej duši z plnej sily – volám: Sláva buď Márii – Mária, Mária, – zdravas‘, Panna Mária!“. V podobnom duchu sa nesie aj druhý verš: „Ó, Mária, meno sladké, – keď ťa vysloviť mám, – srdce jasom naplní sa, – radosťou oplývam…“

Myslím, že nik z veriacich nepochybuje o tom, že blízkosť Panny Márie prináša radosť. V tejto súvislosti sa však môžeme aj spýtať: Prežívala Panna Mária radosť? Uctievame si ju ako Sedembolestnú, patrónku nášho národa. Môžeme ju však vnímať aj ako osobu, naplnenú radosťou? Ako to bolo s radosťou v jej živote? 

Je pravdou viery, že Panna Mária bola od okamihu počatia uchránená od škvrny dedičného hriechu; bola nepoškvrnená, plná milosti a teda plná Ducha Svätého. Kde je Duch Svätý, tam je vždy aj radosť, lebo radosť je jeho ovocím. Pokúsme sa pozrieť na život Panny Márie z perspektívy modlitby sv. ruženca. V tajomstvách radostného ruženca odhaľujeme radosť Panny Márie. Už samotné pozdravenie archanjela Gabriela je istým spôsobom spojené s výzvou na mesiášsku radosť: „Raduj sa, Mária!“ Potom Mária velebí Boha a jej duša plesá, lebo Boh urobil veľké veci v jej živote. Jej radosť pokračuje narodením Božieho Syna v Betleheme, ktorého mohla ako prvá osoba na svete objať a privinúť k sebe. No už tu, v treťom tajomstve, sa začínajú objavovať aj momenty bolesti: v Betleheme nebolo pre nich miesta. Potom je jej radosť zakalená Simeonovým proroctvom, útekom do Egypta a hľadaním strateného Ježiša. V tajomstvách bolestného ruženca je plná bolesti a jej bolesť vrcholí, keď jej Syn umiera na kríži. 

No hovoriť o Panne Márii iba ako o bolestnej Matke by bolo mylné: bol by to iba čiastkový pohľad na jej život. Pápež sv. Ján Pavol II si všíma práve ten najväčší moment jej bolesti – keď stála pod krížom, a píše, že jej bolestný pohľad bol aj „v istom zmysle pohľadom rodiacej matky, pretože Mária nielen prežívala utrpenie a smrť svojho Syna, ale aj dostala nového syna v osobe milovaného učeníka. Vo veľkonočné ráno jej pohľad žiaril radosťou zo zmŕtvychvstania a nakoniec, v deň Turíc, to bol pohľad zapálený vyliatím Ducha.“ (RPM 10). Pápež pripomína, že pod krížom všetko neskončilo. Prišlo Zmŕtvychvstanie, Zoslanie Ducha Svätého, a nakoniec aj Nanebovzatie Panny Márie a jej korunovanie v nebi. To sú tajomstvá viery, ktoré jej priniesli veľkú radosť. 

Keby sme chceli život Panny Márie symbolicky vyjadriť farebným odevom, iste by sme v ňom našli votkané aj červené nite bolesti a utrpenia. Ale oveľa viac, ba celý odev by bol plný bielych, modrých a zlatých nití, vyjadrujúcich jej radosť a slávu. Keď ju preto v Loretánskych litániách vzývame: „Príčina našej radosti, oroduj za nás„,  je to, akoby sme ju prosili: „Daj nám svoju radosť! Pomôž nám byť radostnými, ako ty!“ Keď je nám ťažko, neváhajme sa preto obrátiť na Pannu Máriu. 

Modlime sa: Nebeská Matka, pomôž nám objavovať veľké veci, ktoré Boh robí v našom živote, a nauč nás milovať „radosť tvojho života“ – tvojho Syna a nášho Pána Ježiša Krista. Amen.