RADOSŤ VŠEDNÉHO DŇA

Podcast:

Misionár z Brazílie spomína na jeden krásny zážitok, ktorý získal počas návštevy menšej osady, ležiacej pri mori. Po pol roku sa konečne dostal aj medzi svojich veriacich, žijúcich na tomto odľahlom mieste. Po príchode spovedal, krstil, sobášil, slúžil sv. omše, udeľoval sviatosť pomazania chorých, riešil pastoračné otázky. Večer, pred odchodom, ho zavolal jeden veriaci ku sebe domov. Chcel sa mu odvďačiť za to, že navštívil a povzbudil jeho chorú manželku. Keď kňaz prišiel do jednoduchého príbytku, nemal si poriadne ani kde sadnúť. Nebolo však ani treba. Domáci pán ho pozval, aby išiel nachvíľu s ním von. Viedol ho na bralo, ktoré bolo nad osadou a z ktorého bol výhľad na more. Keď tam vystúpili, obaja si sadli na skalu. Práve sa blížil západ Slnka. V tichu pozorovali tento nádherný prírodný úkaz. Žeravá slnečná guľa zostúpila dolu, až sa „dotkla“ mora, a jej žiara sa akoby rozliala po celej vodnej hladine. Pomaly sa „ponárala do mora“, postupne sa strácala, až nakoniec úplne zmizla z očí. Bolo to čosi fascinujúce. Keď Slnko zapadlo, muž hovorí misionárovi: „Som chudobný a nemám sa vám ako odvďačiť. Preto som vám chcel aspoň toto ukázať. Prijmite to ako môj dar.“ Misionár na túto udalosť nezabudol do konca svojho života. Považoval to za jeden z najkrajších darov, aké kedy dostal.“ 

Iste, nie každý z nás má možnosť denne pozorovať východ či západ Slnka. Nie je to každodenná, ale skôr ojedinelá záležitosť. Avšak jedno je pravdou. Slnko vychádza každý deň. Aj keď ho nevidíme, aj keď je obloha zatiahnutá mrakmi, aj keď husto prší či sneží, ba dokonca, aj keď je hmla, Slnko je tu „nad nami“ a svieti. Každý nový deň, do ktorého sa zobudíme, je príležitosťou uvedomiť si, že Slnko je tu. A nielen Slnko, ale aj Boh. 

Boh prichádza ku nám každý nový deň. Sv. Pavol píše, že Boh „od nikoho z nás nie je ďaleko. Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17, 27.28). Boh sa nevzdialil, neodišiel, nezabudol na nás. Neprichádza ku nám len v nedeľu, či vo sviatok, alebo keď si pripomíname nejakú mimoriadnu udalosť v živote. Prichádza aj vo všedné dni. Žiaden deň, ani ten, ktorý sa nám zdá byť nudný, v ktorom neočakávame nič mimoriadne, povznášajúce či obohacujúce, nie je pre neho „rutinný“. Boh netvorí sériovo, jeden kus ako druhý. On stále tvorí niečo nové. Nielen každý človek, ale aj každý nový deň je Božím „originálom“. Boh nám ho dáva k dispozícii a praje si, aby aj tento deň sa stal dňom stretnutia sa s ním. Chce, aby sme si uvedomili jeho prítomnosť a blízkosť a došlo k stretnutiu. Niekedy sa nám priam „vnucuje“, či „žobre“ o našu pozornosť. Nenechá nás na pokoji, lebo vie, že pravý život nám dokáže dať jedine on. V tomto je jedno z tajomstiev života: kto objaví Boha vo svojom dennom živote, objaví nielen Boha, ale aj radosť.

Keď sa ráno zobudím, nie je preto najdôležitejšou otázka: Čo ma dnes čaká? Ale otázka: Chcem prežiť tento deň s Bohom, alebo bez Boha? Kto sa rozhodne pre deň s Bohom a uvedomí si, že Boh mu je blízko aj počas rôznych momentov dňa, tomu sa otvorí celkom nový, duchovný pohľad na všetko, čo ho obklopuje. Ak človeka ráno preberie k životu šálka aromatickej kávy, ak si pustí peknú hudbu, všimne si rozkvitnutý kvietok v tráve, zachytí dobré a povzbudivé slovo od priateľa, poteší sa z obeda či nejakej sladkosti, uloží si do skrine oprané, voňajúce oblečenie… potom všetky tieto drobnosti života, ktoré mu prinášajú radosť, už nebudú len bežnými vecami tohto sveta, ale sa premenia v jeho očiach. Stanú sa „nadprirodzenými darmi“,  „otvormi“, cez ktoré mu Boh posiela prejavy svojej lásky, aby ho potešil. 

Všedná, denná rutina ubíja človeka. Preto máme radi zmenu: ideme niekam na návštevu, na výlet, na púť, za zábavou či rozptýlením, do prírody… No tú pravú rutinu a nudu života dokáže odstrániť jedine Boh. Toho, kto ráno Bohu obetuje celý deň, nečaká nuda. S Bohom totižto nikdy nie je nuda. Každý deň s Bohom, aj ten všedný, je originálny; Boh totižto nikdy nerobí kópie. 

Modlime sa: Všemohúci Bože, dennodenne nám ponúkaš veľa podnetov k radosti. Daj nám citlivosť srdca, aby sme ich dokázali zachytiť a odpovedať na ne láskou a vďačnosťou. Amen.