Podcast:
Načrieť, nie iba čeriť
Priatelia, zo skúsenosti vieme, že pokojnú hladinu vody v nádobe dokáže rozčeriť mierne fúknutie, alebo trebárs zatrasenie samotnou nádobou. No také čerenie vody nemá na aktéra priamy dopad [ibaže by voda vyšplechla a obliala ho]. Ide však len o vonkajší, minimálny vplyv. Až keď z tej vody načerpá, aby ju použil na varenie, alebo aby sa z nej priamo napil a osviežil, voda vstúpi do jeho vnútra; stane sa mu osožnou pre život. To odlišuje čerenie a načretia.
Rozdiel medzi čerením a načretím sa mi vynára pri prežívaní novembrových dní, ktoré – najmä v prvom týždni – zameriavajú náš pohľad a myšlienky na zosnulých. Viac než inokedy navštevujeme cintoríny, zapaľujeme sviečky, spomíname, pripájame modlitby za zosnulých. Ide o určité „čerenie“ na hladine zvyčajného rytmu nášho života. Môže však zostať na rovine vonkajšieho, minimálneho vplyvu. Ako rozčerenie hladiny, ktorá sa po chvíli upokojí – a vráti do „normálu“. No novembrové dni a téma pominuteľnosti ponúka i príležitosť načrieť; alebo, lepšie povedané, viac si uvedomiť, z čoho načieram pre svoj život. Pritom nejde o fyzické a hmotné skutočnosti, ale z čoho načieram hĺbku a zmysel života, ktorý mi bol daný.
Počas nedávnej návštevy nášho generálneho predstaveného, P. Anselma Ribeira, sme pomerne dosť času strávili spolu na cestách, a tak prišli na pretras rôzne témy. Utkvelo mi však v pamäti ako raz spomenul, že čerpá silu z každodenného čítania Božieho slova: keď si sám v izbe otvorí Písmo a modlí sa s ním a nad ním. Vravel, že má ten zvyk už od mladosti. Bolo to jednoduché ale silno povzbudzujúce svedectvo o pravidelnom načieraní z prameňa Božieho slova, ktoré i mňa viedlo k otázke, z čoho načieram. Z čoho čerpám pre život? A koľko priestoru tomu dávam vo svojom dni?
Náš zakladateľ, sv. Arnold Janssen, vo svojich osobných poznámkach zaznamenal: „Kňazi Spoločnosti Božieho Slova musia byť nadovšetko horlivými obdivovateľmi Svätého Písma a nositeľmi jeho právd“ (Osobné poznámky, 49). Nositeľom právd môžem byť len ak z nich sám načieram…
V rámci našej slovenskej provincie si v prebiehajúcom období pripomíname nedožité storočnice niekoľkých spolubratov: v druhej polovici októbra to boli pátri Anton Bezák a Štefan Horváth. Teraz v novembri to bude storočnica P. Jozefa Šaba (9.11.) – čiastočne sme si ho už pripomenuli v Terchovej, ale bude i spomienka v jeho rodisku, v Obyciach – a P. Štefana Popoviča (15.11.), ktorý pochádzal z Rumanovej. Ich životné príbehy, poznačené totalitným režimom, ale i nezlomnou odvahou a vierou, ukazujú, že sa neuspokojili s tým, aby čerili vody. Oni z vody života evanjelia načierali a prinášali inšpiráciu mnohým.
Priatelia, takže v dňoch, keď väčšmi upierame pohľad na večnosť skrze pamäť na tých, ktorí nás už predišli, prichádza pozvanie nie iba čeriť, ale i načierať z toho, čo naozaj ponúka vodu života.
P. Marek Vaňuš SVD
Foto: AI vizualizácia
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
