NAJVÄČŠÍ DAR

Podcast:

V Prvej knihe Samuelovej nachádzame krásny príbeh o Elkánovi, ktorý mal dve manželky: Fenenu a Annu. Fenena mala deti, ale Anna nemohla mať žiadne. Práve preto Fenena často Annu urážala a posmievala sa jej. Anna bola smutná, plakala, niekedy ani nejedla. Jej muž Elkána, ktorý ju veľmi miloval, si to všimol a jedného dňa ju potešoval slovami: „Anna, prečo plačeš? Prečo neješ? A prečo máš zronené srdce? Či nie som ti ja lepší, ako desať synov?“ (Porov. 1Sam 1, 1-9). Príbeh potom pokračuje tým, že Boh vyslyšal plač a prosby Anny a daroval jej syna – Samuela, ktorého zasvätila Pánovi. Zastavme sa však pri slovách Elkánu, ktorými potešoval svoju manželku: „Či nie som ti ja lepší, ako desať synov?“ Nimi jej chcel naznačiť, že aj keď nemá žiadne dieťa, nemusí sa nad tým trápiť, pretože on ju tak veľmi miluje, že jeho láska by dokázala vyvážiť nie jedného, ale aj desať synov. Dáva jej najavo, že jeho prítomnosť, blízkosť, nežnosť a láska majú byť jej šťastím. Akoby jej hovoril: „Nehľadaj svoje šťastie len v tom, čo ti chýba – v dieťati; hľadaj ho v tom, čo máš. Boh ti dal mňa a celú moju lásku. Som pre teba darom, z ktorého sa môžeš tešiť.“    

Tento hlboký vzťah medzi Elkánom a Annou je aj predobrazom oveľa väčšieho vzťahu medzi Bohom a človekom, a to najmä vo svetle daru Ducha Svätého.  V Lukášovom evanjeliu Ježiš povzbudzuje učeníkov: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám“ (Lk 11,9). Potom dáva veľké prisľúbenie: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!„ (Lk 11,13).

Boha často prosíme v modlitbe o rozmanité dary ako napr. o pomoc v skúškach, o zdravie milovanej osoby, vyriešenie finančnej situácie, zmierenie v rodine,  pokoj vo svete… No zisťujeme, že nie vždy dostávame to, o čo prosíme. Čo potom? Nemáme si myslieť, že prosebná modlitba nemá žiadny zmysel a je len rozhovorom s hluchou a nemou stenou. Boh nás miluje a počúva; veď sme jeho deti. Ani sa nemáme pýtať, či nás Boh za niečo netrestá. On neposlal svojho Syna na svet, aby nás potrestal nejakým „zlom“, ale aby nás od zla vyslobodil. K ničomu nevedie ani skúmanie, či sme neurobili nejakú chybu pri modlitbe. Modlitba nie je ako recept na varenie, kde treba dodržať správny postup, aby to vyšlo. Bohu nejde ani o postup či presné slová, ale o pokorné a skrúšené srdce. 

Preto je dobré uvedomiť si nasledovné skutočnosti. Každá opravdivá modlitba, keďže prekračuje hranice priestoru a času, vstupuje do Božieho tajomstva a zostáva ním zahalená. Máme nádej, že vo večnosti nám Boh odhalí čosi z tohto tajomstva a ukáže ovocie našich modlitieb. Aj keď nám  Nebeský Otec nedáva vždy to, o čo prosíme podľa našich predstáv, predsa nám dáva niečo omnoho viac: Ducha Svätého. V ňom nám Boh dáva seba samého; svoju lásku, prítomnosť, svoj život. A práve Duch Svätý je tým, ktorý nám dáva silu prijať kríž a chápať aj význam utrpenia. V jeho moci zvládame aj to, čo by bolo bez neho neúnosné.

Odpoveďou na najhlbšie túžby a prosby človeka nie je preto vždy naplnenie niektorej pominuteľnej potreby, ale Božie sebadarovanie v Duchu Svätom, ktoré prevyšuje všetko ostatné. Vrcholom všetkých Božích darov pre človeka je sám Boh – Duch Svätý. On je tým najväčším darom, aký môžeme od Boha dostať. Keď sa trápime nad tým, že nám Boh niečo nedal, on nás chce – podobne ako Elkána – akoby potešiť slovami: „Či ja, – môj Duch, moja láska k tebe – nie som pre teba viac, ako čokoľvek iné? Nehľadaj preto svoje šťastie v tom, čo ti chýba, alebo v tom, čo strácaš; hľadaj ho v tom, čo máš. Máš mňa a celú moju lásku. Ja ti dokážem všetko vynahradiť. Som pre teba lepší, ako čokoľvek iné. Vo mne nájdeš všetko.“ 

Som presvedčený, že ak si tieto slová z príbehu Elkánu pripomenieme vždy, keď budeme mať dojem, že nedostávame to, čo chceme, a spojíme si ich s Ježišovým prísľubom Ducha Svätého, naplní nás útecha a pokoj. 

Modlime sa: Duchu Svätý, buď vždy mojím najväčším darom a útechou. Amen.