V misijnom dome sv. Michala v Steyli sa nedávno konala anketa, v ktorej sa niektorí misionári vyjadrovali k téme duchovného dedičstva svätého Arnolda Janssena. Prinášame svedectvá niektorých z nich.
„Na samom začiatku som nemal predstavu, čo to vlastne spiritualita Arnolda Janssena je. Len pomaly, počas rokov života v reholi, rástla moja láska k tejto spiritualite. Hoci sa táto spiritualita navonok menila, aby odpovedala na znaky čias, predsa vo svojich základných princípoch zostala rovnaká. Božie Slovo, od ktorého dostala naša Spoločnosť svoje meno, zostáva aj naďalej mojou orientáciou a posilou. Každý deň začínam nanovo. Po viac ako 60 rokoch rehoľného života mám stále pocit, že som stále len na začiatku. Zároveň však viem, že som vždy nanovo vystavený novým výzvam a cítim sa vnútorne mladý.“
„Pre mňa Arnold Janssen položil základy spirituality a tie sú také dobré a dokonalé, že sa výborne hodia k tomu, čo je našou úlohou ako misionárov zo Steylu. Neviem si predstaviť lepšiu spiritualitu, ktorá by bola skutočne misionárska. To, čo Arnold Janssen položil ako základ našej spirituality, by sa nemalo meniť. Medzi základné „stavebné kamene“ tejto spirituality patria: náš názov Spoločnosť Božieho Slova, Najsvätejšia Trojica a osobitná úcta k Duchu Svätému. Naše meno je aj naším programom. Veríme v Boha, ktorý žije vo vzťahoch (Trojica) a Duch Svätý je pre nás hnacia sila, motivácia a tvorivosť. Tieto základné prvky sa nezmenili a nikdy by sa nemali zmeniť. Čo sa však môže a dokonca musí stále meniť, je aktualizácia našej spirituality tak, aby odpovedala na výzvy doby. Táto aktualizácia sa v mojom živote uskutočnila niekoľkokrát a som veľmi vďačný, že sa v našom spoločenstve uskutočňuje aj naďalej.“
„Dúfam, že sa moja spiritualita zmenila. Je to podobne ako so životom, život je zmena. Čo však vplýva na zmenu mojej spirituality? Myslím, že je to predovšetkým skutočnosť, ktorá ma obklopuje a ktorej som vystavený. Potom je to aj moja reflexia o tom, čo ma obklopuje a čo sa deje v mojom vnútri. Snažím sa to všetko prinášať Bohu v modlitbe a pýtam sa sám seba, čo by asi urobil Ježiš. To, čo mi pomáha udržiavať môj duchovný život, je to, čo sa učím od ľudí, či dostávam z duchovnej literatúry. Na tomto mieste chcem povedať, že duchovné sprevádzanie a osobné duchovné cvičenia sú pre mňa v tomto ohľade nesmierne dôležité. Verím, že to sú pevné piliere môjho života. Chcel by som, aby sme myšlienku poslednej generálnej kapituly SVD, týkajúcej sa našej obnovy, naďalej rozvíjali; ani zďaleka nie sme s tým hotoví. Obnova sa týka nielen toho ako prežívame spiritualitu, ale konkrétne aj toho, ako vychádzame jeden s druhým a organizujeme spoločný život. Život je „živý“, čiže stále sa mení; nič nezostáva také aké bolo. Môže to znamenať aj bolesť, ale tak to je. Tvorme prítomnosť – tu a teraz, s Bohom. Potom duchovnosť či spiritualita nezostane len prázdnym pojmom, ale živou súčasťou nášho bytia.“
„Moja osobná spiritualita, čiže moja duchovná cesta spásy, začala naberať konkrétnejšiu formu potom, čo som vstúpil do Spoločnosti Božieho Slova. Rozvíjal som svoje chápanie a vnímanie prostredníctvom čítania Svätého písma, bohoslužieb, počúvania, kázania a skúseností zo svojho života. Každé skutočné stretnutie ma premieňa, ak sa ním nechám vnútorne zasiahnuť. Žiť znamená nechať sa premieňať. V mojom živote sa toho veľa stalo a veľa sa zmenilo, odkedy som vstúpil do rehole. Láska však zostala. Premena je pre mňa v mojej spiritualite najdôležitejšia.“
„Moja SVD spiritualita, čiže moja zbožnosť, zahŕňa všetko to, čo platí aj pre ostatných kresťanov. K tomu však sa pridáva moje osobná skúsenosť, mystika a náš duchovný život v spoločenstve SVD. Spiritualita podľa našich konštitúcií znamená „Naše misijné spoločenstvo s Božím Slovom“, „Charizmu našej Spoločnosti“ a samozrejme aj „Životné spoločenstvo s Božím Slovom“. Inými slovami je to: nasledovanie Krista, život v spoločenstve a život zo Slova a Sviatosti. Keď som vo veku 14 rokov vstúpil do SVD, modlievali sme sa spoločné modlitby, ktoré som bral ako samozrejmosť. Mali sme príručku života Vademecum, modlitebník Orate fratres, spevník Exultemus, zúčastňovali sa rôznych pobožností, viedli sviatostný život. Keď som bol s našimi seminaristami v Ghane, kde sa rannú a večernú modlitbu ešte stále s nadšením modlili v staršej forme, zdalo sa mi, že sa tu vďaka prísnemu dodržiavaniu modlitbového života žije ešte viac spirituality SVD, a je tu viac „ducha SVD“ ako v Nemecku. Zároveň mi však bolo aj jasné, že Afričania by mali žiť aj trochu inú spiritualitu SVD, zakotvenú v ich vlastnej tradícii a kultúre, čiže spiritualitu, aktualizovanú na ich životnú situáciu.
Je jasné, že naše formy modlitby a zbožnosti sa od čias zakladateľa zmenili. Pohľad do starých domácich kroník misijného domu ukazuje, že v začiatkoch SVD sa tu praktizovalo veľké množstvo pobožností. Klobúk dole! Verím a chcem tým povedať, že zmena či dokonca ďalší rozvoj nášho komunitného života sa rozvíjal skôr v individuálnom smere. Má to azda spôsobiť, že naša spiritualita už viac nebude potrebná? Ani zďaleka nie!“
„Spiritualita je o hlbokých a inšpiratívnych pohľadoch a o život formujúcich a stvárňujúcich činnostiach, ktoré udržujú život človeka a dávajú mu smer a zmysel. Tieto potom slúžia ako zdroj sily a radosti, a pomáhajú zvládať každodenné životné situácie. Spiritualitu teda označujem za umenie existencie a existenciálny mechanizmus zvládania života založený na životodarných pohľadoch. Spiritualita však nie je imúnna voči času, a preto je tiež náchylná na zmeny, a to vždy vtedy, keď už viac neposkytuje životu zmysel a význam.“
„Spiritualita rehoľnej rodiny zo Steylu má svoje korene v láske k Trojjedinému Bohu. Jej srdce bije v súlade so znameniami času. Obracia sa k ľuďom, predovšetkým k „najmenším“ bratom a sestrám, aby ich objala bezhraničnou láskou a pomáhala im, ba dokonca, aby za nich položila aj vlastný život.“
Text: spolubratia SVD zo Steylu
Prevzaté z: Steyler aktuell, 1. marca 2023
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
