DUCHOVNÁ OBNOVA: Štvrtá adventná nedeľa v roku C

Duchovná obnova vo formáte doc.:

Modlitba a čítanie Božieho slova

Poprosíme Pána, aby nám zoslal na pomoc Ducha Svätého.

Prečítame si čítania a evanjelium:

Čítanie z Knihy proroka Micheáša – Mich 5, 1-4a

Toto hovorí Pán: „Betlehem Efratský, najmenší medzi judejskými mestami, z teba vzíde zvrchovaný vládca Izraela. Pôvod jeho je odpradávna, od večnosti. Preto ich vydá až do času, kým rodička neporodí. Až potom sa zvyšok jeho bratov vráti k synom Izraela.

On vystúpi a bude ich pastierom silou Pána, velebou mena Pána, svojho Boha. A budú žiť v istote, lebo teraz bude veľký až po končiny zeme. On bude pokoj.“

Čítanie z Listu Hebrejom – Hebr 10, 5-10

Bratia, keď Kristus prichádza na svet, hovorí: „Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech. Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam – vo zvitku knihy je napísané o mne –, aby som plnil tvoju vôľu, Bože.“

Najprv hovorí: „Obety ani dary, ani obety zápalné, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili“ – a ony sa prinášajú podľa zákona. Potom povedal: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu.“ Ruší prvé, aby ustanovil druhé. V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša – Lk 1, 39-45

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

Úvod

V Božom slove nebeský Otec oznamuje ľudstvu, že posiela na svet svojho Syna, aby spasil ľudstvo. Toto posolstvo prinášajú dvaja ohlasovatelia: prorok Micheáš a autor Listu Hebrejom. Micheáš určuje miesto narodenia. Je ním Betlehem, ktorý je opísaný ako najmenší medzi judejskými mestami. Táto voľba najmenšieho mesta naznačuje Božiu záľubu v maličkých a ponížených. Nikto, ani ten najmenší nie je vylúčený z Božieho plánu spásy. Micheáš ďalej oznamuje charakteristiky prisľúbeného Spasiteľa. Bude zvrchovaným vládcom Izraela, ktorého pôvod je od večnosti. Vystúpi v sila Pána Boha a bude pastierom Izraela. Jeho všemohúcnosť vyjadruje ďalšia charakteristika: bude veľký až po končiny zeme. A napokon: On bude pokoj. Z tohto opisu je zrejmé, že ide o Božie charakteristiky.

V Liste Hebrejom sa píše, že Spasiteľ pri príchode na svet prijíma ľudské telo. Nasledujú jeho slová vyjadrujúce poslanie, ktoré má vo svete plniť: „Hľa, prichádzam – vo zvitku knihy je napísané o mne –, aby som plnil tvoju vôľu, Bože.“ Takto vyjadruje pokornú poslušnosť voči Božej vôli. Pri porovnaní Micheášovho proroctva so slovami Spasiteľa uvedenými v Liste Hebrejom sa zdá, že ide o protirečivé charakteristiky Spasiteľa. Na jednej strane je tu opis Božích vlastností a na druhej pokorný postoj Božieho služobníka. Oboje sú však pravdivé a navzájom sa dopĺňajú lebo prichádza Spasiteľ, ktorý je súčasne pravý Boh a pravý človek. Táto skutočnosť prekračuje schopnosť chápania ľudského rozumu.

Pán Boh však posiela ľuďom na pomoc Pannu Máriu, aby im ukázala ako majú prijať takého Spasiteľa. Ako prvá to pochopila Alžbeta. Panna Mária po zvestovaní ide navštíviť svoju príbuznú Alžbetu. Dieťa, ktoré sa má Alžbete narodiť a aj samotná Alžbeta, sú pri Máriinom príchode naplnené Duchom Svätým. On im zjavuje, aká vzácna návšteva prichádza a Alžbeta víta Máriu slovami: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.“ Na záver hovorí: „A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ Týmito slovami Alžbeta vyjadruje ako majú ľudia podľa vzoru Panny Márie prijímať Spasiteľa: Máriina viera v Božie slovo a jeho pokorné prijatie do svojho života sú návodom ako má každý človek prijať Spasiteľa, ktorého Boh Otec posiela do nášho sveta, aby uskutočnil Boží plán spásy.

Božie slovo

Žalm 80 je žalospevom spoločenstva prednášajúceho svojmu Bohu prosbu o príchod Spasiteľa, ktorý prinesie ľudu záchranu.

Pastier Izraela, počúvaj!
Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa!
Vzbuď svoju moc
a príď nás zachrániť.
Bože zástupov, vráť sa,
zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu.
A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica,
chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval.
Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici,
nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil.
Už neodstúpime od teba a ty nás zachováš pri živote
a budeme vzývať tvoje meno.

Úvaha

             Žalm začína oslovením, v ktorom sa používajú výrazy pastier Izraela a ty, čo tróniš nad cherubmi. Tu vidíme podobnosť so spôsobom vyjadrovania proroka Micheáša. On tiež nazýva Spasiteľa pastier a používa opisné vyjadrenia charakterizujúce Boha. Výraz ty, čo tróniš nad cherubmi použitý žalmistom vyjadruje, že ide o pravého Boha, ktorého takto videl prorok Ezechiel vo chvíli, keď si ho Boh povolal za proroka. K tomuto Bohu Izraela sa obracia spoločenstvo v núdzi so svojimi prosbami. Najskôr ho pobáda: „počúvaj!“ Ľud, ktorý sa previnil neverou voči Bohu, si uvedomuje, že v prvom rade potrebuje obnoviť svoj vzťah s ním. Potom hovorí: „zaskvej sa!“ Odvrátenie sa od Boha viedlo ľud do temnoty zla a teraz túži, aby túto temnotu prenikol jas Boha, ktorý so sebou prinesie nádej na záchranu.

Nasleduje prosba „Vzbuď svoju moc a príď nás zachrániť.“ V nej je priamo vyjadrená túžba po záchrane spolu s vyznaním, že iba Boh má moc uskutočniť dielo spásy. V ďalšej časti žalmu sa znova nachádza oslovenie. Tento raz je to výraz Bože zástupov. Označuje Boha, ktorý vládne nebeským „zástupom“, čiže slnku, mesiacu a ostatným nebeským telesám, teda celému stvorenému svetu. Tomuto všemohúcemu Bohu sú adresované prosby: „vráť sa,
zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu“. Ľud prosí, aby sa Boh vrátil k nemu, pričom sám ľud sa nazýva „vinicou“.

Vinica si vyžaduje veľa starostlivosti a Boh sa ako dobrý hospodár staral o svoju „vinicu“. Je to vyjadrené slovami „veď ju vysadila tvoja pravica“ a „výhonok, ktorý si si vypestoval“. Obrazne povedané Boh „vysadil svoju vinicu“ vtedy, keď vyviedol Izraelitov z Egypta a uzavrel s nimi zmluvu. To bolo ako zasadenie koreňov do zeme. Pre vyvolený ľud tými koreňmi sú Božie slovo a Božie prikázania. Z nich ľud čerpá život. A „vypestovanie výhonku“ sa uskutočnilo v krajine, ktorú Boh dal svojmu ľudu a v nej ho chránil a požehnával. Teraz, keď je táto Božia „vinica“ ohrozená, ľud prosí svojho Boha, aby ju chránil pred zničením.

Od obrazu vinice sa prechádza k pomenovaniu muž po tvojej pravici. Týmto výrazom je opäť pomenovaný vyvolený ľud. On je zo všetkých národov Bohu najbližší, čiže stojí „po jeho pravici“. Preto prosí, aby mu Boh preukázal svoju priazeň a držal nad ním ochrannú ruku. Zvláštny vzťah Boha k ľudu vyjadruje aj výraz syn človeka, ktorého si si ty vyvolil. Vyvolený ľud je nazvaný „syn človeka“. Keď si ho Boh vyvolil a uzavrel s ním zmluvu, preukázal mu svoju milosrdnú lásku. Tento postoj milosrdenstva preukázaného v minulosti, ľud pripomína svojmu Bohu, aby ho aj v súčasnosti motivoval k preukázaniu takého istého postoja.

Záver žalmu obsahuje prísľub, že ľud sa už neodvráti od svojho Boha. On ich zachráni z hroziaceho nebezpečenstva, zachová ich pri živote a oni budú vzývať jeho meno.

Výzva Božieho slova pre nás

             Dnes k nám Božie slovo prichádza ako posol oznamujúci príchod významnej osobnosti. Hovorí, že Spasiteľ, ktorého očakávame, je už blízko a podáva nám jeho „vizitku“, aby sme si lepšie uvedomili, kto to vlastne prichádza a tiež ako sa máme zachovať pri jeho príchode. Oznamuje nám, že prichádza mocný Boh, ktorý nás chce zachrániť z otroctva hriechu a akéhokoľvek iného zla, aby sme mohli žiť v istote a pokoji.

Ale tento všemohúci Boh sa rozhodol prísť ako obyčajné chudobné a slabé dieťa, aby nikoho neodradila jeho božská moc a sláva. Spasiteľ Ježiš Kristus pri svojom príchode na svet skrýva svoje božstvo, lebo prichádza pre každého človeka. Nikto z nás sa nemusí báť prísť k nemu. Avšak k tomu, aby sme ho dokázali vnímať aj ako pravého Boha, prinášajúceho nám spásu, sa potrebujeme učiť od Panny Márie. Ona ho prijala do svojho života ako prvá tak, že v pokore a s vierou prijala Božie slovo a celou svojou bytosťou dala súhlas s jeho plánom spásy. Preto Alžbeta naplnená Duchom Svätým spoznala, že Mária je blahoslavená, hneď ako začula jej pozdrav.

Prijmime nášho Spasiteľa podobne ako Panna Mária, keď ho o niekoľko dní budeme vítať medzi nami. Prijmime ho s pokornou vierou a celou svojou bytosťou dajme súhlas jeho plánu spásy, ktorý nám ponúkne, aby aj o nás platilo to, čo Alžbeta povedala o Panne Márii: „A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

Otázky na uvažovani

1. Ktorú charakteristiku prichádzajúceho Spasiteľa vnímam pre seba ako dôležitejšiu: jeho pokoru alebo všemohúcnosť? Prečo? (Napr. chcel/a by som zakúsiť jeho blízkosť a lásku, alebo potrebujem aby ukázal svoju moc pri riešení mojich problémov, prípadne aby mi svojou prítomnosťou a mocou dal pocit istoty a bezpečia, atď.)
2. Snažím sa nasledovať Pannu Máriu a dať celou svojou bytosťou súhlas Bohu s jeho plánom spásy? Alebo sú v mojom živote oblasti, do ktorých som sa Boha ešte neodvážil/a pozvať?
3. Som pripravený/á privítať svojho Spasiteľa slovami žalmu: „Už neodstúpim od teba a ty ma zachováš pri živote a budem vzývať tvoje meno.“?

Odpoveď a predsavzatie

 Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.

Aké si dáme predsavzatie?

Záverečná modlitba

Poďakujme Bohu za jeho slovo, ktoré je pre nás slovom života a spásy.