VO SVETLE POVOLANIA

V tomto roku som mal mimoriadnu možnosť zúčastniť sa Večernej veľkonočnej Vigílie v chráme Svätého Petra. Slávnostnej Svätej omši predsedal pápež František. Chrám bol zaplnený do posledného miesta. Pred začiatkom liturgie bolo počuť šum hlasov pútnikov, ktorý sa pre dobrú akustiku niesol celým chrámom. Všimol som si, že v bazilike bolo prítomných veľmi veľa mladých ľudí, z rôznych kútov sveta, zvlášť z Ázie. Zrazu zhasli svetlá a od organizátorov zaznela pokojným hlasom výzva na sústredenie sa, na vnútornú prípravu a stíšenie. Samozrejme, istý svetelný smog predsa len ostal skrze mobilné telefóny, to však nenarušilo atmosféru. Osvetlená ostala v bazilike len známa vitráž s holubicou, znamenie Ducha Svätého a jemné osvetlenie za sochami svätých, ktorí zdobia hlavnú loď baziliky. Bolo to výnimočné, zažiť prítmie v tak veľkom a krásnom chráme, ktorý síce dobre poznám, ale v takejto podobe som videl baziliku po prvý krát. Môj pohľad sa upriamil na túto symboliku: svetlo Božieho Ducha a svetlo Kristovo v živote tých, ktorí objavili v Božom svetle svoje povolanie a poslanie.

Cirkev slávi Týždeň modlitieb za duchovné povolania. Spoločne sa zjednocuje v modlitbách s prosbou o Božie svetlo pre tých, ktorí hľadajú a rozlišujú svoju životnú cestu. Pamätám si na svoje rozlišovanie. Bol to veľmi intenzívny čas, kedy som sa niekedy cítil skutočne akoby v tme a hľadal nejaké svetlo, ktoré by ma správne nasmerovalo, a mohol som spraviť ďalší krok v uskutočnení tej túžby, ktorú som začal objavovať a spoznávať vo svojom srdci. Bola to túžba patriť Pánovi zasväteným spôsobom života, ale  zároveň som rozpoznával vo svojom vnútri veľkú túžbu slúžiť v misiách. „Dajú sa tieto dve túžby spojiť?“ Odpoveď som dlhší čas nenachádzal, avšak ostával som v dôvere, modliac sa, aby mi Pán ukázal moju cestu, aby mi prišlo svetlo do mojich otázok.

Milí priateľu, žalmista hovorí „Pán je moje svetlo“ (Ž 27), preto pros toho, ktorý pozná lepšie naše srdcia ako mi sami, aby ti priniesol poznanie. Vedz, že v tomto týždni sa na tvoj úmysel modlí Celá cirkev spojená s Petrom našich čias, pápežom Františkom. Celkom slušná modlitebná podpora.

Niekedy potrebujeme zažiť isté prítmie našich zmyslov, aby sme o to jasnejšie spoznali svetlo a túžby Božieho Ducha, ktorý sa ozýva v našom vnútri. Stíšenie sa, o ktorom som hovoril, že naplnilo chrám Svätého Petra, je prostriedkom toho, aby si jasnejšie počul Jeho hlas. Preto ak rozlišuješ svoje povolanie, dopraj si čas pre modlitbu, ticho a rozjímanie nad Božím slovom. Zájdi možno na nejakú duchovnú obnovu, či len „zaklop na dvere rehoľného domu“, napíš im s prosbou, či by si mohol prísť na pár dní do ticha a porozprávať sa s niektorým z duchovných otcov. Ak by si mal cestu do Ríma, kľudne sa mi ozvi a rád sa pridám k tebe v tichej modlitbe pri hrobe svätých pápežov, Petra, Jána XXIII., Pavla VI., Jána Pavla I. i Jána Pavla II., či Benedikta XVI., týchto zvlášť vždy prosím o príhovor, mysliac vždy aj na mladých, ktorí hľadajú svoje životné povolanie a poslanie.

Vrátim sa na záver na miesto, z ktorého som rozprávanie začal. K zoznamu pápežov pridám ešte myšlienku k spomínaným sochám svätcov, ktorí v daný večer vigílie zažiarili svetlom. Išlo síce o umelé svetlo lámp, ale siluety týchto mramorových sôch odkazujú na iné svetlo, ktoré zažiarilo mimoriadnou silou v ich živote pre svet a ľudí, ktorých stretli v čase svojej misie. Svetlo svätých nám žiari ako svetlo hviezd. Ukazujú na Božie svetlo, ktoré premieňalo ich život, ktoré ich sprevádzalo v dobrodružnom kráčaní s Bohom. Boli nositeľmi Kristovho svetla v rozličných apoštolátoch, ako kazatelia, apoštoli Božieho milosrdenstva, či múdri učitelia, no všetkých spájalo jedno, mimoriadna láska k svojmu Bohu, s ktorým kráčali svetom ako Jeho priatelia.

Niekoľko výklenkov by sme našli vo vatikánskej bazilike ešte prázdnych, možno jeden z nich čaká na teba, no oveľa dôležitejšie je, aby si otvoril a pripravil svoje srdce pre Boží hlas a svetlo, ktoré aj v tomto týždni má Pán pripravené práve pre teba.