„O svoj chlieb sa podeľ s hladným a o svoj odev s nahým! Z toho, čoho máš dosť, rob dobro a tvoje oko nech nie je skúpe, keď konáš dobro“ (Tob 4,16).
Podcast:
„Keď prešli rieku, Eliáš povedal Elizeovi: ´Žiadaj si, čo mám pre teba urobiť, prv než budem od teba vzatý!´ Elizeus povedal: Nech spočinie na mne, prosím, dvojnásobný diel tvojho ducha“(2Kr 2,9). To isté si žiada aj naša Spoločnosť od svojho zakladateľa. Preto môžeme povedať, že duch sv. Arnolda pomáha misionárom Spoločnosti Božieho Slova aktualizovať charizmu a nanovo zadefinovať niektoré z jej prejavov, ako napríklad: „Misionársku službu vykonávame ako laici a klerici v bratskej jednote; medzinárodným charakterom Spoločnosti vydávame svedectvo o univerzálnosti Cirkvi a o vzájomnom bratstve medzi ľuďmi, a sme ako náš zakladateľ sv. Arnold Janssen vnímaví pre Božie zámery, a tak pohotoví, pružní a ochotní pustiť sa aj do nových úloh“ (konšt. 104).
Ovocím našej misijnej charizmy sú aj tzv. „charakteristické dimenzie“, ktoré môžeme vnímať ako typické črty každého misionára, alebo oblasti, pre ktorého horí naše srdce a ktorým sa aj konkrétne venujeme. Sú v zásade štyri: Biblický apoštolát, Misijná animácia, Komunikácia a Spravodlivosť, pokoj a ochrana stvorenia.
V Biblickom apoštoláte „spoznávame Slovo, ktorého príbeh čítame vo Svätom písme“, staviame Boha do centra nášho života a odporujeme pokušeniu „hanbiť sa za evanjelium“ (Rim 1,16).
V Misijnej animácii sa snažíme „ohlasovať oživujúce Slovo, ktoré pozýva každého k účasti na jeho misii – poslaní“. Ide tu o zapojenie a oduševnenie iných pre misie a službu Božiemu kráľovstvu.
V oblasti Spravodlivosť, pokoj a ochrana stvorenia sa „venujeme prorockému Slovu, ohlasujúcemu pokoj, spravodlivosť a premenu všetkého stvorenia“, a zaväzujeme sa k premene spoločnosti analyzovaním nespravodlivých štruktúr a presadzovaním ľudskej dôstojnosti, ako aj zachovávaním životného prostredia.
V Komunikácii „zdieľame Slovo, ktoré chce osloviť všetkých v sebadarujúcej láske“; snažíme sa komunikáciou budovať životodarné vzťahy v našich komunitách a využívať masmédiá na šírenie dobrej zvesti.
Vy im dajte jesť!
Na stať z Lukášovho evanjelia, kde sa píše o zázračnom nasýtení zástupu piatimi chlebmi a dvoma rybami, kázal pápež František r. 2013 takto: „V evanjeliu, ktoré sme si vypočuli, sa nachádza jedno Ježišovo vyjadrenie, ktoré sa ma vždy dotkne: „Vy im dajte jesť“ (Lk 9,13). Stojac pred problémom zástupu, učeníci riešia túto otázku spôsobom: každý nech sa postará o seba; rozpustiť zástup! Každý nech sa postará o seba. Koľkokrát máme my kresťania rovnaké pokušenie! Nestaráme sa o potreby druhých, dôstojne sa s nimi rozlúčime: „Nech ti Boh pomáha“. Alebo „Nech sa ti darí… ak by sme sa už nestretli.“
Ježišovo riešenie sa však uberá iným smerom, ktorý učeníkov prekvapí: „Vy im dajte jesť“. Ako však môžeme my dať najesť takému zástupu? „Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby.“ Ježiš sa neznepokojuje. Požiadal učeníkov, aby usadili zástup do skupín po päťdesiat, potom pozdvihol oči k nebu, predniesol požehnanie, lámal chleby a dával ich učeníkom, aby ich rozdávali… O čo sa delia apoštoli? O to málo, čo majú: päť chlebov a dve ryby. Je to však práve tých päť chlebov a dve ryby, ktoré Pánovými rukami nasycujú zástup….
Toto vypovedá o tom, že v Cirkvi, ale aj v spoločnosti existuje kľúčové slovo, ktorým je „solidárnosť“, teda vedieť dať Bohu k dispozícii to, čo máme, naše malé schopnosti, pretože iba v delení sa, v darovaní bude náš život plodný a prinesie ovocie…
Pýtajme sa dnes večer, adorujúc skutočne prítomného Krista v Eucharistii: Nechávam, aby ma Pán, ktorý sa mi daruje, vyvádzal stále viac z môjho obmedzeného priestoru, aby som vyšiel a bez strachu sa daroval, delil a miloval Jeho a iných?“
Ak budeme ako apoštoli, ak sa naučíme deliť, bude chleba pre každého. Z tohto dôvodu zázrak potrebný pre dnešný svet je zázrak rozmnoženia solidarity a lásky.
Slovo sa stalo človekom
Pri jednej príležitosti prišiel novinár do jednej takmer opustenej dedinky. Stretol tam chudobné, podvyživené, slabo odeté dievčatko trasúce sa od zimy. Novinárovi ho bolo veľmi ľúto. Zároveň sa ho zmocnilo aj veľké rozhorčenie nad takouto nespravodlivosťou a spýtal sa dievčatka.
„Veríš v Boha?“
„Áno, verím,“ odpovedalo dievčatko.
„A myslíš si, že ťa Boh miluje?“, pýtal sa ďalej.
„Áno, verím že ma veľmi miluje.“
„Ak veríš v Boha a veríš, že ťa miluje, prečo si hladná a prečo nemáš ani poriadne šaty, aby ti nebola zima?“
Na túto výčitku dievča odpovedalo s presvedčením:
„Verím, že Boh niekoho požiadal, aby mi priniesol tieto veci, ale ten „niekto” povedal: Nie!“
Raduj sa, moja duša
Ak v takom vznešenom chlebe
prijímame toho,
čo meria zem i nebo,
aj je v ňom Slovo, Pravda, Svetlo, Život;
ak ten, ktorého ruka riadi svet,
je ten, čo pozýva
k tejto sladkej hostine,
aký je to radostný deň!
Ó, aké úžasné!
To, čo sa požíva, a ten,
kto pozýva, je jedno;
jeden a ten istý!
Raduj sa, moja duša,
pretože už tu na zemi
máš taký krásny a biely
chlieb ako v nebi.
Miguel de Cervantes
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
