Spiritualita Arnolda Janssena: BOL TO PÁN

„Ja som sadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh. A tak ani ten, čo sadí, nie je nič, ani ten, čo polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast“ (1Kor 3,6-7).

Podcast:

Aký vzťah mal P. Arnold k dielu, ktoré vybudoval? Veľmi jasne to vyjadruje v liste z roku 1886 svojim misionárom v Číne: „Tou vinicou, drahí bratia, je naša Spoločnosť ako aj všetky jej zverené misijné územia. Ruka Božia ju vysadila a starala sa o ňu. Pán jej dal slnko, dážď a rast. Osobne si nemôžem pripísať žiadne zásluhy; ak už čosi bolo moje, tak len moja nepatrná spolupráca. Mojou nebola ani myšlienka na založenie tohto diela, ani vytrvalosť v dobe veľkých problémov, ani účinná pomoc pri raste, ani dôvera a zápal uprostred všeobecnej nedôvery. Nebol som to ja, lež Pán, ktorý prebudil povolania a pomáhal každému vytrvať v prijatom záväzku. A keby sám Pán nezasiahol, kto by nám daroval potrebné peniaze práve v čase, keď naše výdavky zo dňa na deň narastali? Preto by sme mali byť všetci pevne presvedčení o tom, že založenie, rast i rozvoj našej Spoločnosti nemá iného pôvodcu než toho, ktorý žije v nebi a riadi všetko na zemi.“

Čím bol P. Arnold starší, tým viac prízvukoval, že iba Bohu možno pripisovať zásluhy za založenie a rozvoj Steylského misijného diela. Zdôrazňoval to natoľko, že sa niekedy zdalo, akoby bol ustarostený, že sa na to zabudne: „Už mám 70 rokov, Pane, pomáhaj mi predovšetkým v tom, aby som si nepripisoval to, čo si urobil Ty. Ľudia vravia, že som to urobil ja. Ó Pane! Ja hovorím: ,To si urobil Ty.’“

P. Hilger raz povedal: „Jestvuje len málo takých veľkých mužov, ktorí by odmietali zásluhy a slávu za svoje dielo tak vytrvalo, ako to robil náš zakladateľ.

P. Arnold bol tvárny ako hlina v hrnčiarskych rukách; bol poslušným nástrojom v rukách Božích. Okrem toho jeho život je jasným dôkazom toho, že na premenu sveta a budovanie svojho kráľovstva Boh používa slabých ľudí.

Čistota pre Božie kráľovstvo

Zasvätená čistota či bezženstvo (celibát) zasvätených osôb nemá nič spoločné s egoistickou víziou života iba pre seba, a nie je ani útekom zo sveta a oddelením sa od ostatných ľudí. A tiež ani pragmatické dôvody ako neviazať sa, zostať voľným a byť k stálej dispozícii pre apoštolát, nevyjadrujú podstatu tejto formy života.

Zasvätená čistota má svoj pôvod v živote Ježiša, v jeho forme života lásky s nerozdeleným srdcom. V našich Konštitúciách čítame: „Ježiš svoju nerozdelenú oddanosť Otcovi a všetkým ľuďom uskutočnil životom, v ktorom nevstúpil do manželstva. On povoláva ľudí, aby ho nasledovali takýmto spôsobom života. Chce ich tak užšie pripútať k sebe a dať im zvláštnu účasť na svojom diele spásy. Kristovo pozvanie k celibátnemu životu pre nebeské kráľovstvo je jeho vzácnym darom“ (konšt. 202).

O dôvode čistoty „pre nebeské kráľovstvo“ čítame v evanjeliu sv. Matúša. „Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo“ (Mt 19,12). Ježiš chcel týmito slovami dať odpoveď tým, ktorí vyčítali jemu a jeho učeníkom, že sú eunuchmi, čiže sa neženia. K dôvodom známym jeho súčasníkom Ježiš pridáva ešte jeden dôvod pre bezženstvo: „pre nebeské kráľovstvo“. Božie kráľovstvo sa stáva dôležitým pre existenciu celibátu. Mnohí sú fascinovaní Ježišom, jeho učením o Božom kráľovstve,  preto prijímajú zasvätenú čistotu. Inými slovami, dostávajú tento dar Ducha Svätého, aby mohli  žiť Ježišov spôsob života a radikálnou formou ho nasledovať. 

Naše Konštitúcie aj uvádzajú, ako sa dá „živiť“ tento dar: „Ako kresťanské manželstvo tak i zasvätená čistota je cestou lásky; musí sa žiť z lásky. Úplná oddanosť Bohu a nezištná služba druhým v celibátnom živote nás spája s trpiacim a osláveným Pánom a stáva sa prameňom duchovnej plodnosti“ (konšt. 203).

Bohatstvo žobráka

Kráčal som ako žobrák od dverí k dverám a prosil o almužnu.

Zrazu sa v diaľke objavil tvoj zlatý voz ako ligotajúci sa sen

a ja som sa čudoval, kto je tento kráľ kráľov.

Moja nádej sa prehlbovala a zdalo sa mi, že zlé dni sa pominú.

Stál som čakajúc na almužny a myslel som si,

že budeš „rozhadzovať“ svoje bohatstvá.

Voz zastal tam, kde som stál.

Ty si vystúpil s úsmevom.

Mal som pocit, že hodina môjho šťastia konečne prišla.

Tu si nečakane vystrel ruku a spýtal sa ma:

„Čo mi chceš dať?“

Ó, aký kráľovský vtip to bol, keď si chcel od žobráka ešte niečo vyžobrať.

Bol som zmätený, stál som nerozhodný

a z mojej žobráckej tašky som pomaly vybral najmenšie zrnko ryže a dal som ti ho.

Avšak aké veľké bolo moje prekvapenie,

keď som na konci dňa vyprázdnil svoju tašku

a na zemi som našiel malé zlaté zrniečko v mojej malej chudobnej hromádke.

A horko som plakal a prial som si:

mohol som ti dať moje srdce, moje VŠETKO.

R. Tagore

Modlitba odovzdania sa 

Môj Otče,
odovzdávam sa Ti,
urob so mnou, čo sa Ti zapáči.
Nech so mnou urobíš čokoľvek, ďakujem Ti.

Som pripravený na všetko, všetko prijímam.
Neprajem si nič iné, môj Bože,
len aby sa tvoja vôľa vyplnila na mne,
a na všetkých tvojich stvoreniach.
Odovzdávam svoju dušu do tvojich rúk.

Dávam ti ju, môj Bože,
so všetkou láskou svojho srdca,
pretože ťa milujem
a pretože moja láska potrebuje dať sa,
odovzdať sa do tvojich rúk bez miery,
s nekonečnou dôverou,
lebo ty si môj Otec.                                    

Charles de Foucauld





Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom. (Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie