Vietnam je krajina, od ktorej nás na Slovensku delí nielen geografická vzdialenosť, niekoľkohodinový časový posun, ale aj odlišný jazyk či kultúra. A predsa, žiadna z uvedených skutočností nie je úplne neprekonateľná. Svedkom toho sú mnohí, čo z Vietnamu prišli do našich končín – kedysi za štúdiom, neskôr za prácou – a postupne sa učili či učia premosťovať hodnoty krajiny a kultúry svojho pôvodu s tými, ktoré nachádzajú u nás, na Slovensku.
Podcast:
Pred niekoľkými rokmi prišiel na Slovensko Luong Van Nguyen, krstným menom Peter – alebo ako ho nazývame familiárne, Peťo – spolu s ďalším mladým spolubratom verbistom, aby u nás absolvovali štúdium filozofie a teológie a s tým spojenej prípravy na misijnú prácu. Krátko predtým skončili vo Vietname noviciát a zložili prvé sľuby. Peťov spolubrat sa po čase rozhodol vrátiť späť do Vietnamu, a tak sa so slovenčinou i štúdiom ďalej pasoval Peťo sám. Teda, nie úplne sám, pretože ďalší spolubratia, zo Slovenska i z iných krajín, mu v tom pomáhali v našom seminári v Bratislave na Krupinskej.
Peťo zložil v septembri 2024 doživotné sľuby, v októbri 2025 bol v Bratislave vysvätený za diakona a 22. augusta tohto roku – na spomienku Panny Márie Kráľovnej – prijal vo Vietname kňazskú vysviacku. Vysvätil ho pomocný biskup diecézy Vinh, do ktorej patrí aj Peťova rodná dedina Ru Dat, Mons. Peter Nguyen Van Vien. Spolu s Peťom prijalo dar kňazstva päť ďalších mladých mužov danej diecézy. Ide o mimoriadne „úrodnú“ zem v tých končinách severného Vietnamu: nielen čo sa ryže týka, ale aj duchovných povolaní. Len z Peťovej dediny, ktorá má okolo tritisíc obyvateľov, vzišlo už asi šesťdesiat kňazov. Tento rok slávili už tretie primície! A ďalších seminaristov majú na rôznych stupňoch štúdia. Korení to nepochybne vo viere, ktorú možno tušiť za hojnou účasťou na sv. omšiach. Tie pritom vo všedné dni začínajú o pol piatej ráno, v nedeľu o hodinu neskôr.
Na Peťovej kňazskej vysviacke sa dalo napočítať vyše 250 kňazov, mnoho rehoľných sestier a ďalších veriacich. Napriek neistým predpovediam počasia nepršalo, keďže dočasná „katedrála“ by všetkých nepojala. Mnohí zostali vonku. Hovorím o „dočasnej katedrále“, keďže diecéza sa rozhodla zbúrať starú a postaviť novú. Je to, inak, zaujímavý trend aj v mnohých dedinkách toho kraja: človek v nich nájde aj dva-tri kostoly, prípadne ešte ďalší vo výstavbe. A zatiaľ, vďaka Bohu, nezostávajú prázdne. Na samotnej vysviacke, ktorá má svoju danú štruktúru a sviatostnú formu, bol pozoruhodný jeden moment. Po vkladaní rúk biskupa a konsekračnej modlitbe priniesli novokňazom ornáty ich mamy. Ornát podali biskupovi a biskup ho odovzdal novovysvätenému kňazovi. Ak chápeme liturgické oblečenie v jeho rozmere symboliky „oblečenia sa v Krista“, tak to gesto pekne vyjadrovalo jeho počiatok v darovaní života skrze matku a následného „odovzdania“ Pánovi cez zástupcu Cirkvi, biskupa.
Dva dni po vysviacke, teda v pondelok 24. augusta, sa konali v Peťovej rodnej dedine primície. Prípravy liturgického priestoru, spevov, hudby, ale aj veľkého stanu pri škole na pohostenie bolo badať už niekoľko dní vopred, a najmä počas popoludnia deň predtým. Ale bez zvláštneho stresu: každý mal svoju úlohu, a pritom si našiel i čas posedieť si, podebatovať. Dom Peťovho brata, kde býva i jeho mama – keďže jeho otca si už Pán dávnejšie povolal k sebe –, bol neustále plný ľudí. Bolo až obdivuhodné, ako postupne prichádzala aj širšia rodina, a pre každého sa našlo niečo pod zub, na občerstvenie.
Nepriaznivá predpoveď počasia na deň primícií sa naplnila. Pršalo už skorého rána, miestami dosť husto. Nemohla sa teda konať plánovaná procesia a kapela svoj „vstup“ zahrala len vo vnútri kostola. Vyše tridsať kňazov, ktorí prišli, sa zhromaždili v malej sakristii a odtiaľ šli k oltáru. Dážď ale neubral slávnosti Peťovej prvej sv. omše na atmosfére. Kostol bol plný, zbor krásne spieval a Peťo viedol liturgiu tým spevavým spôsobom, ktorý je vlastný liturgii vo vietnamčine. Kazateľom bol jeho formátor z čias, keď bol Peťo ašpirantom, P. Peter Nhiem Thanh Nguyen SVD. Vo svojom príhovore vychádzal z motta, ktoré si Peťo vybral z Markovho evanjelia: „Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť, a položiť svoj život za mnohých“ (Mk 10,45). Hovoril o potrebe byť zakoreneným duchovne „v“ Kristovi, teda rozmer modlitby, ďalej byť „ako“ Kristus, teda na jeho obraz, a Krista „nasledovať“. Pritom nezabudol spomenúť Peťovo poslanie byť „mostom“ medzi Bohom a ľuďmi a – dalo by sa dodať – medzi Vietnamom a Slovenskom.
Sme radi, že Peťo bude pôsobiť ako misionár na Slovensku a bude nám pomáhať uvedomovať si rozmer Cirkvi, ktorá presahuje hranice vlastnej farnosti, diecézy či krajiny. Ona je tou Božou rodinou, do ktorej patrí a je pozvaný patriť každý.
Chceme Pána prosiť, aby bol Peťo dobrým kňazom a aby jeho poslanie budovať mosty sprevádzal hojný dážď Božej milosti …keď už ten „monzúnový“ sprevádzal jeho primície.
P. Marek Vaňuš SVD
Foto: Archív SVD
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
