„Napodobňujte Boha ako milované deti“ (Ef 5,1).
Podcast:
P. Arnold nemal mimoriadne dary, ktorými by bol vzbudzoval pozornosť iných. „Boh si vybral pre svoje dielo ten najúbohejší nástroj,“ zvykol si úprimne priznať. Žil skromne a jednoducho. Už ako riaditeľ Apoštolátu modlitby veľa cestoval. Podnikal dlhé cesty, aby získal čím viac členov do tohto spolku. Zväčša chodieval peši. Niekedy však cestoval aj vlakom, v málo pohodlných vagónoch tretej triedy. Zvyk cestovať treťou triedou si zachoval. Až vo vysokom veku ho prinútili spolubratia, aby si vzal pohodlnejšiu druhú triedu, najmä keď cestoval v noci. Zásadne cestu neprerušoval, aby získal čas a ušetril peniaze za nocľažné. Kufrík si nosieval sám. Za nič na svete nechcel dovoliť mladému sekretárovi, aby mu kufrík odniesol. Raz sa stalo, že sa on naťahovali. P. Hilger si pomohol a v tejto „zúfalej“ situácii povedal: „Otče, nevidíte, že ma privádzate do nepríjemnej situácie? Čo si o mne pomyslia ľudia, keď spozorujú, že staršieho pána nechám niesť kufrík! To pomohlo. Ochotne mi odovzdal kufrík!”
Tí, ktorí P. Arnolda bližšie poznali, dosvedčujú, že jednoduchosť bola jeho výraznou črtou. Tak napr. jeho prvý životopisec páter Fischer o ňom píše: „Z tohto jednoduchého človeka vyžarovalo čosi, čo vzbudzovalo úctu a nezvyčajnú autoritu.”
Brat Ludgerus si zasa spomína: „P. Arnold Janssen bol jednoduchý a priamy. Často citoval slová Spasiteľa: ,Buďte jednoduchí ako holuby a múdri ako hady’. Vždy som mal dojem, že ho skôr priťahovali jednoduchí ľudia. Vždy varoval svojich, aby neboli dvojtvárni.“
Podobne dosvedčuje aj Georg Frövis (1865-1934), dlhoročný misionár v Číne: „Páčilo sa mu jasné a otvorené správanie a protivila sa mu každá dvojtvárnosť a pretvárka. Nemal rád vyumelkované správanie.“
P. Arnold si napísal do svojho zápisníka predsavzatie: „Chcem milovať Boha tak jednoducho a pokorne ako dieťa.“ Biskup Henninghaus dosvedčuje: „P. Arnold Janssen zostal aj napriek všetkým svojim úspechom skromným a jednoduchým kňazom.“
Svätosť
Keď pápež vyhlasuje niekoho za svätého, formulu kanonizácie začína slovami: „Na česť Najsvätejšej Trojice…“. Iba Boh je svätý; svätosť je jeho výlučná vlastnosť. „Naozaj si svätý, Otče, ty prameň všetkej svätosti,“ modlí sa kňaz pri sv. omši na začiatku druhej eucharistickej modlitby. Preto človek môže byť svätým iba natoľko, nakoľko žije s Bohom, resp. nakoľko je Boh prítomný v jeho živote. Krstom sa stávame účastnými na Božej svätosti; tu začína naše povolanie a naša cesta svätosti. Všetci v Cirkvi sú povolaní k svätosti, ako píše sv. apoštol Pavol: „Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie“ (1 Sol 4,3) a pripomína aj Druhý vatikánsky koncil v dokumente Lumen Gentium.
Duch Svätý zjavuje Božie svetlo a lásku voči Cirkvi a celému ľudstvu aj prostredníctvom svätých v priebehu histórie sveta. Začína Máriou z Nazareta, matkou Ježiša Krista, jeho „prvou učeníčkou“ a „prvou kresťankou“. Väčšina svätých boli jednoduchí ľudia, ktorí žili Ježišovo evanjelium a dosvedčovali ho svojimi skutkami. Aj medzi nami žije veľa autentických svätých: Sú tu „apoštoli“, ktorí venujú svoj čas ohlasovaniu, katechéze a evanjelizácii. Sú tu aj „mučeníci“, trpiaci rôznymi formami diskriminácie a vylúčenia len preto, že sú kresťanmi. No sú aj mučeníci, ktorí za vieru zomierajú. Medzi nami sú aj matky a otcovia, mužovia a ženy, mladí i starší, ktorí urobili zo svojich životov jedno trvalé „áno“ láske Bohu a blížnemu, a odvážne to dosvedčujú obetavou službou. Ako je to s nami? Kde je naše srdce?
V jednom príbehu sa hovorí o tom, ako staršia žena v období dažďov putovala k vzdialenej svätyni na hore. Cestou sa zastavila v hostinci a prosila o prenocovanie. „Za tohto počasia nebudete schopná vyliezť na horu po takej šmykľavej ceste, plnej blata,“ povedal jej hostinský. „Nebude to také ťažké,“ odpovedala stará žena, „moje srdce tam bolo už roky. Teraz tam už musím dostať len moje telo.“
Zmeniť svet
Starý mních Bajazid hovorí o sebe: „Ako mladý muž som bol revolucionárom a mojou jedinou modlitbou bola prosba: „Pane, daj mi silu zmeniť celý svet.“ Keď som vyrástol a stal som sa dospelým, uvedomil som si, že polovica môjho života uplynula bez toho, aby sa mi podarilo zmeniť čo i len jediného človeka. Preto som zmenil svoju modlitbu a začal sa modliť takto: „Pane, daj mi milosť, aby som zmenil všetkých tých, ktorí so mnou prichádzajú do kontaktu.“ Po rokoch som však zbadal, že takisto sa nič nezmenilo. Teraz, keď som už starý a moje dni sú zrátané, pochopil som, aký som bol hlúpy. Preto som opäť zmenil modlitbu a modlím sa takto: „Pane, daj mi milosť, aby som sa aspoň ja zmenil.“ Keby som sa bol takto modlil od začiatku a keby ma Pán bol vypočul, mohlo sa aspoň čosi zmeniť a nepremrhal by som zbytočne roky svojho života.“
Proti prúdu
Čoho sa všetci boja, skúste vy!
Čo nik nehovorí, povedzte vy!
Na čo nik nemyslí, myslite na to vy!
Čo nik nechce začať, začnite vy!
Ak nik nepovie „áno“, povedzte ho vy!
Ak nik nepovie „nie“, povedzte ho vy!
Ak majú všetci pochybnosti, ukážte, že veríte!
Ak sa všetci zapoja, vy zostaňte sami!
Kde všetci len slepo chvália, vy sa pýtajte!
Kde sa všetci posmievajú, neposmievajte sa!
Kde sú všetci lakomí, buďte štedrí!
Kde je len tma, zažnite svetlo!
Lothar Zenetti: Was keiner wagt
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
