Spiritualita Arnolda Janssena: SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ

„Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok…“ (2Kor 9,8).

Podcast:

Prvotným cieľom našej misijnej Spoločnosti v USA bolo šírenie misijných časopisov a kalendárov medzi početnými nemeckými prisťahovalcami. Prvý misijný brat prišiel do Severnej Ameriky r. 1895 za týmto účelom. P. Arnold bol totiž presvedčený, že na jednej strane to môže pomôcť domácim v ich živote viery a na druhej strane takto od nich získa podporu pre svoje misijné dielo. Z očakávanej podpory spočiatku nebolo nič. Vyslanie ďalších misionárov však umožnilo založiť technickú školu ponúkajúcu výučbu rôznych remesiel, ako i otvoriť misijný seminár pre nové povolania. Technická škola sa stala slávnou aj tým, že podľa jej mena bola pomenovaná aj miestna okrajová štvrť rýchlo rastúceho mesta Chicaga. Dostala meno „Techny”, čo je skratkou anglického názvu technical school (technická škola).

Potom sa objavila ďalšia dôležitá oblasť misijnej činnosti: apoštolát medzi černošským obyvateľstvom v Amerike. Tento apoštolát sa pripravoval veľmi dlho. Iniciatíva vzišla od chicagského arcibiskupa, ktorý povzbudzoval misionárov k prevzatiu tohto apoštolátu. Uvažovanie o tejto ponuke vyústilo do presvedčenia, že Boh volá našu Spoločnosť k tejto úlohe. Všetci si uvedomovali aj to, že ide o neľahkú úlohu, pretože vtedy v krajine vládla politika rasovej odlúčenosti spojená s diskrimináciou černošského obyvateľstva.

Začalo sa pokusmi o získanie farnosti, kde by sa s apoštolátom mohlo začať. Podarilo sa to v štáte Mississippi. No až po niekoľkých rokoch sa objavilo čosi nové a revolučné: Založenie kňazského seminára v Bay Saint Louis (v štáte Mississippi), určeného pre černošské, čiže afro-americké misijné povolania. Seminár sa otvoril r. 1923. Afro-americkí študenti a budúci kňazi mali mať také isté práva ako aj belosi. Bol to krok, na ktorý sa dovtedy ešte nik neodvážil, keďže afro-americkí chlapci dovtedy nemohli študovať za kňazov. Cirkev a jej inštitúcie boli v tej dobe skôr ovplyvnené verejnou mienkou a pridŕžali sa predsudkov, ktoré v spoločnosti prevládali. P. Arnold sa odvážil urobiť prvý krok, čím otvoril do budúcnosti cestu slobody. Prví afro-americkí misionárski kňazi našej rehoľnej spoločnosti boli vysvätení r. 1934.

Miestna Cirkev

Katolícka cirkev v Spojených štátov amerických mala spočiatku len veľmi malý počet katolíkov. V 19. storočí však začala rásť a to zásluhou prisťahovalcov zvlášť z katolíckych krajín Európy ako Taliansko, Írsko, Poľsko, Nemecko… Rástla a rozvíjala sa aj vďaka vlastnej misijnej činnosti.

V skutočnosti je to tak, že sa v miestnej, partikulárnej cirkvi, uskutočňuje poslanie univerzálnej Cirkvi, ktoré má svoj pôvod v Božom poslaní a v evanjelizačnej činnosti Ježiša a jeho apoštolov. Misia sa rodí z lásky Otca, a poslanie – misia Ježiša Krista, Božieho Syna – sa v dejinách sveta aktualizuje pôsobením Ducha Svätého. Miestna cirkev sa musí otvoriť pre celý svet.

Ohlasovanie evanjelia patrí k samotnej podstate kresťanstva. Je možné, aby človek poznal Krista a pritom nebol apoštolom, misionárom? Má zostať v skrytosti svetlo, ktoré premieňa život veriaceho a je účinnou silou rastu Božieho kráľovstva? Takto to pochopil sv. Pavol, ktorý po stretnutí sa s Ježišom na ceste do Damasku cítil naliehavú potrebu ohlasovania Krista: „Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť, a beda mi, keby som evanjelium nehlásal!“ (1 Kor 9,16).

Sv. Ján Pavol II. v dokumente Novo Millenio Ineunte – Pri vstupe do nového tisícročia píše: „Plní nádeje poďme vpred! Pred Cirkvou sa otvára nové tisícročie ako šíry oceán, na ktorý sa má vydať v nádeji na pomoc Ježiša Krista…“ (NMI 58)

Svedectvo Martina Luthera Kinga

„Chcel by som, aby niekto v deň mojej smrti povedal, že Martin Luther King sa snažil žiť v službe druhým. Chcel by som, aby niekto v ten deň povedal, že Martin Luther King sa pokúšal milovať blížneho. Chcem, aby sa v ten deň mohlo povedať, že som sa snažil byť spravodlivý a pridŕžal sa tých, ktorí konali spravodlivo, že som sa snažil nakŕmiť hladných a že som sa vždy snažil zaodievať nahých. Chcem, aby sa povedalo v ten deň, že som venoval svoj život navštevovaniu tých, čo trpeli vo väzniciach. A chcem, aby ste povedali, že som sa snažil milovať a slúžiť ľuďom.

Áno, a ak chcete, tiež môžete povedať, že som bol prorokom. Povedzte, že som bol prorokom spravodlivosti. Povedzte, že som bol prorokom mieru. A na všetkých ostatných zbytočných veciach (ako bolo udelenie Nobelovej ceny mieru r. 1964) mi nezáleží. Keď odídem, nebudem mať peniaze na cestu tam, kam idem. Nezanechám po sebe ani cenné veci či niečo luxusné. Pretože jediné, čo by som chcel po sebe zanechať, je život obety. A to je to, čo vám musím povedať. Ak to môže niekomu pomôcť, že sa s nami stretne na ceste života, ak to niekomu pomôže zistiť, že si vybral nesprávnu cestu, tak potom môj život nebol zbytočný. Ak si dokážem splniť svoje povinnosti ako kresťan, ak napomôžem prinášanie spásy svetu, ak dokážem šíriť posolstvo, ktoré učil Majster, tak potom môj život nebol zbytočný.“

Martin Luther King, Jr. bol afro-americký baptistický kazateľ, bojovník za občianske práva a nositeľ Nobelovej ceny za mier.  Preslávil ho prejav „Mám sen – I have a Dream“, ktorý predniesol vo Washingtone 28. augusta 1963. Začal ho slovami: „Mám sen, že jedného dňa na červených vrchoch Georgie synovia bývalých otrokov a synovia bývalých vlastníkov otrokov budú schopní si spolu zasadnúť za stôl bratstva. Mám sen, že moje 4 deti budú jedného dňa žiť v národe, kde nebudú posudzované podľa farby ich pleti, lež podľa vlastností ich charakteru.“

Tanec s černochmi

Černosi kontinentu, novému svetu ste dali soľ,

ktorá mu chýbala.

Bez vás by nezvučali bubny,

bez vás by nezneli gitary,

Nehybnou bola naša zelená Amerika,

až kým sa nezačala vlniť ako palma,

keď sa zrodil z černošského páru tanec krvi a pôvabu.

Potom, čo ste trpeli toľkou biedou,

až do umierania sekali cukrovú trstinu

a nosili ťažké skaly,

a žili nanovo každé ráno

spievajúc telom, ale aj dušou.

Srdce moje, na vypovedanie toho všetkého

mi chýbajú slová, život mi viazne

a nemôžem pokračovať,

pretože dávam prednosť použiť slová 

afrických starých mám,

plných pozemskej hudby,

ktorá ma cez okno povzbudzuje: 

a idem tancovať po ceste s mojimi

čiernymi bratmi z Havany.

Pablo Neruda