„Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov“ (Jak 2,26).
Podcast:
Výraz „Spravodlivosť, pokoj a ochrana stvorenstva“ charakterizuje oblasť, v ktorej sa angažuje aj Cirkev. „V celom svojom bytí a konaní je Cirkev povolaná podporovať integrálny ľudský rozvoj vo svetle evanjelia. Takýto rozvoj sa uskutočňuje prostredníctvom starostlivosti o neoceniteľné dobrá spravodlivosti, pokoja a ochrany stvorenstva.“ Takto výstižne vyjadril toto poslanie Cirkvi sv. Otec František, keď r. 2017 zriadil nové Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj.
V Arnoldovej dobe nejestvovala ani takáto terminológia, ani inštitúcie, ktoré by sa venovali výslovne týmto oblastiam. Misionári Spoločnosti Božieho Slova však u svojho zakladateľa objavili ducha, podporujúceho súčasné angažovanie sa v tejto oblasti. Pri pozorovaní znakov čias, zvlášť berúc do úvahy nové misijné situácie a potreby sveta, si misionári uvedomili, že aj táto oblasť patrí medzi misijné priority. V dôsledku toho sa angažovanie v tejto oblasti považuje za charakteristický znak každého misionára.
Misionári sa už od začiatku svojho pôsobenia v misijných krajinách snažili venovať sa chudobným, hlavne ich vzdelaniu a rozvoju. Ako konkrétny príklad možno uviesť aj postoj P. Jozefa Freinademetza počas boxerského povstania v Číne v júli 1900. Skupine sirôt, o ktorých sa misionári starali, hrozilo nebezpečenstvo. Preto bolo nariadené poslať ich do bezpečia prístavného mesta Čching-tao na pobreží. Vtedy P. Jozef ohľadne skupiny chlapcov-sirôt poslal list P. Bartelsovi, ktorý bol v Čnhing-tao, s nasledovným textom: „Sú úplne bez prostriedkov. Keby ste boli taký dobrý a trochu sa ich ujali. V súčasných pomeroch nesmieme hľadieť na výdavky: Musíme zachrániť, čo sa zachrániť dá. Sú to predsa ľudia. Mnohí misionári priviedli so sebou do Čching-tao aj svoje kone, ktoré nás veľa stoja. Myslím, žeby bolo lepšie kone predať.“
P. Jozef navrhol, aby sa predalo čosi, čo síce bolo vtedy pre misijnú činnosť praktické a potrebné – kone, ale aby sa len mohlo pomôcť tým, ktorí to najviac potrebovali.
Vtelenie
Angažovanosť pre hodnoty spravodlivosti, pokoja a ochrany stvorenstva si vyžaduje otvorenie očí a uvedomenie si, čo sa deje okolo nás: nespravodlivosť, násilie, vykorisťovanie ľudí, devastácia životného prostredia. To by nás malo viesť k tomu, aby sme odpovedali aj na tieto aktuálne výzvy doby. Ukazuje sa, že nestačí iba dávanie almužny a či ojedinelé aktivity v tejto oblasti. Rovnako ako Ježiš sme povolaní „vteliť sa”, teda dať viditeľnú formu hodnotám, ako sú úcta a záujem o druhého, láska k tým, čo trpia následkami „štruktúr hriechu“. Našou snahou by mala byť aj snaha o zmenu týchto štruktúr. Svätý Vincent de Paul mal veľmi jasné kritérium: „Budete musieť mať veľa lásky k chudobným, aby vám odpustili chlieb, ktorý im dáte.“
Gándhí varoval tých, ktorí snívali o tom, že sú osloboditeľmi svojho ľudu: „Cítite sa skutočne priťahovaní k bratom? Naozaj sa vás bolestne dotýka, že na svete je toľko biedy, nevedomosti a povery? Sú to skutočne vaši bratia? Prenikla táto myšlienka celé vaše bytie? Cirkuluje vo vašej krvi? Pulzuje vo vašich žilách? Je prítomná v každom nerve, v každom vlákne vášho tela? Toto je základný prvý krok.“
Pokiaľ ide o kresťana, sv. Matka Tereza z Kalkaty nám zanechala radikálne kritérium: „Nemali by sme slúžiť chudobným, akoby boli Ježišom. Musíme im slúžiť preto, že v nich je Ježiš.“
Vy im dajte jesť
„Ježiš im povedal: ´Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!´“ (Mt 14, 16).
Spisovateľ L. N. Tolstoj uvádza takýto príbeh: Detská vychovávateľka Nina vezie na koči dve deti, Peťa a Soňu, ktoré sú jej zverené do výchovy. Koč ťahajú dva kone. Vezú sa do vzdialenej obce. Chlapec má šesť rokov, dievča päť. Vtom sa im náhle zlomí koleso. Treba ho opraviť. „To nám ešte tak chýbalo!“ bedáka Nina. „Ešte dobre, že mám so sebou jedlo.“
Bolo zlé počasie, a tak pokým kočiš opravoval koleso, utiahli sa do blízkeho domu. V dome boli tiež dve deti podobného veku: bosé dievčatko a takmer nahý chlapec. Vychovávateľka hovorí: „Tak, Peťo a Soňa, tu sa môžete v pokoji najesť.“ Ale deti sa nezaujímali o jedlo, lež uprene hľadeli na deti z domu, hlavne na bosé dievčatko, ktoré neprestávalo plakať. Jeho matka si vzdychla: „Chúďa, je hladné, preto plače. Ja mu nemám čo dať.“
Nina medzitým odkrojila dva krajce chleba pre Peťa a Soňu, natrela ich maslom, každému naliala pohár mlieka a hovorí: „Nech sa páči, najedzte sa!“ Soňa vyrazila zo seba: „Nebudem jesť, pokiaľ aj týmto hladným deťom nedáš jesť.“ Peťo opakoval to isté. „Čo hovoríte, je nezmysel, deti,“ hovorí Nina. „Pán Boh dal jednému viac a druhému menej. Napríklad vášmu otcovi dal veľa.“
Tu sa ozval slabý hlas starca sediaceho v kúte: „Detičky, Pán Boh je dobrý, má všetkých ľudí rád. To nie je jeho vôľa, aby jedni jedli biely chlieb a iní nemali žiadny. Nie, nie! To len ľudia to tak zariadili, lebo naňho zabudli. Keby ľudia žili podľa vôle Božej, mali by všetkého nadostač.“
Soňa sa ho pýta: „Čo robiť, aby všetci ľudia mali čo jesť?“ Starec so zlomeným hlasom zašepkal: „Poslúchať slovo Božie. Boh rozkázal, aby sme sa so všetkým podelili na dva diely. Aby sme sa so všetkým podelili napoly.“
Peťo na to hovorí: „Až raz budem veľký, budem tak robiť.“ Aj Soňa to sľúbila. Starec ich povzbudil: „Len aby ste na to nezabudli až vyrastiete a budete bohatí. Medzitým prišiel kočiš a hlásil, že koleso je už opravené, a deti aj so svojou vychovávateľkou opustili chyžu….
Keby sme my kresťania brali vážne tento príkaz Pána, dejiny by sa iste inak vyvíjali a nedošlo by k mnohým sociálnym nepokojom a vojnám. Táto výzva platí pre nás rovnako aj dnes.
Solidarita
Udržovať svoj sluch v pozornosti na výkriky bolesti iných
a počuť ich volanie o pomoc … je solidarita.
Pociťovať ako svoje vlastné utrpenie brata,
žijúceho či už blízko alebo ďaleko,
vnímať úzkosť chudobných ako svoju vlastnú…
je solidarita.
Stať sa hlasom pokorných,
odhaľovať nespravodlivosť a zlo
a pomenovať jeho nositeľov … je solidarita.
Nechať sa unášať posolstvom
plným nádeje, lásky a mieru,
až kým si nepodajú ruky s bratom … je solidarita.
Premeniť sa na úprimné a bratské rameno,
ktoré jeden národ vyšle druhému … je solidarita.
Zdieľanie nebezpečenstiev
v boji za spravodlivosť a slobodu,
riskovanie z lásky aj život … je solidarita.
Biskup Leonidas Proañ
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
