Pauline sa narodila v roku 1799 vo Francúzskom Lyone ako najmladšia dcéra zámožného obchodníka s hodvábnymi látkami. Od mladosti dostávala potrebnú lásku a tiež vzor viery od svojich rodičov a starších súrodencov. Od malička často adorovala Najsvätejšiu sviatosť a pristupovala ku svätému prijímaniu. Bola pekná s tmavými vlasmi a jasnými očami, chodila štýlovo oblečená a bola obľúbená v Lyonskej spoločnosti.
V tínedžerskom veku si však čoraz viac začína užívať svetské radosti a pomaly sa od Boha odvracia. Vo veku 15 rokov ju ale postihne úraz, ktorý ju necháva čiastočne ochrnutú a spôsobuje jej hroznú bolesť. Krátko nato zomiera jej matka. Po týchto ťažkých udalostiach trvá Pauline niekoľko mesiacov, než sa emocionálne a fyzicky opäť zotaví. Následne obnovuje svoje spoločenské kontakty, ale už jej spoločnosť neposkytuje toľko radosti ako predtým. Jedného dňa si vypočuje kázeň o márnosti, ktorá ňou hlbokou pohne a vyvolá silné vnútorné obrátenie. Požiada kňaza o duchovné vedenie, začína sa obliekať jednoducho a svoj čas a lásku začína venovať chorým a chudobným v meste.
Ako 17-ročná sa rozhodne zasvätiť celý svoj život Pánovi, čo na Vianoce spečaťuje zložením sľubu čistoty. Nie ako rehoľníčka, ale ako zasvätená panna vo svete. Od toho momentu jej život začína byť dlhým stúpaním k Pánovi, pričom silu k práci získava z modlitby a Eucharistie. V rokoch 1819 až 1820 s niekoľkými priateľkami z otcovej továrne, a s niektorými z príbuzných, začína zhromažďovať peniaze na misijné účely. Jej plán je založený na desiatkovom systéme: založí skupinu 10 ľudí, z ktorej každý člen má vytvoriť ďalšiu skupinu 10 ľudí atď. Každý člen pritom odvádza na misijné účely jedno penny týždenne. Tento systém sa neskôr rozširuje do celého sveta a v roku 1822 vzniká na jeho základe Asociácia pre propagáciu viery. Jej dielo dodnes existuje pod názvom Pápežské misijné dielo šírenia viery. Existuje vo viac ako 30 krajinách sveta na všetkých kontinentoch.
V roku 1826, ako odpoveď na potrebu doby, zakladá Pauline tzv. Živý ruženec. Tentoraz sa vytvárajú skupiny 15 ľudí podľa 15 tajomstiev ruženca (dnes ich je už 20) a každý člen sa modlí denne desiatok ruženca a medituje nad jedným z tajomstiev Ježišovho života. Ruženec sa mal podľa zámeru Pauline stať hlavnou duchovnou obranou proti prílivu nemravnej literatúry a zároveň podporou misií, pápeža, katolíckej viery a duchovného rastu veriacich. Úlohou členov je tiež nájsť ďalších 5 osôb ochotných sa zapojiť a ročne venovať 5 frankov v prospech misií, dobrej katolíckej tlače a náboženskej literatúry. V roku 1832 kupuje Pauline v Lyone dom, ktorý nazýva „Loretom“ a stáva sa neoficiálnym sídlom Združenia živého ruženca. Venuje sa tiež distribúcií publikácií: šíri pápežské encykliky a tisíce titulov náboženskej literatúry (najmä ružencové a mariánske tituly o úcte k Najsvätejšej sviatosti, životopisy svätých atď.) Rozdávajú tiež ľudom ružence, kríže a medaily. Istý čas bola Pauline obviňovaná z nezákonného obohacovania, pretože rozširuje kríže, medaily a ružence. Pápežský nuncius v Paríži sa jej však zastal, udelil jej dielu svojej požehnanie, čo neskôr učinil aj samotný pápež Lev XII. V čase jej smrti je členov Živého ruženca len vo Francúzku viac ako 2 milióny ľudí, Dominikáni ho prijímajú ako súčasť apoštolátu svojej rehole a dodnes sa modlí po celom svete
Ďalší veľký projekt rozbieha Pauline v roku 1845: plán na evanjelizáciu pracujúcej vrstvy. Jej túžbou je v praktickom živote navrátiť manžela svojej manželke, vrátiť otca svojim deťom a Boha ľudstvu. Kúpi preto továreň a snaží sa ju prevádzkovať v kresťanskom duchu. V priľahlej budove ubytováva rodiny a kúsok od továrne sa nachádza tiež škola a kaplnka. Časom však tento plán skrachuje kvôli zlému manažmentu. Pauline sa nevyplatila dôvera nesprávnym ľuďom, ktorí jej dôveru zneužili. Stráca celý svoj majetok a do konca života zostáva žiť v hlbokej chudobe, navyše musí žobrať, aby splatila svoje dlhy. Toto sa jej stáva dlhou cestou kríža. V roku 1861 sa jej zhoršuje choroba srdca, ale jej tesné spojenie s Pánom a pokora jej umožňujú úplné odpustenie všetkým, ktorí jej ublížili: „úbohá žena, ktorá má Boha ako jediného priateľa, len Boh je jej oporou… ale Boh samotný stačí!“. Pauline zomiera v roku 1862.
Zdroje:
https://o-ruzenci-panny-marie.estranky.cz/clanky/jak-vznikl-zivy-ruzenec.html
https://www.missio.cz/wp-content/uploads/2019/01/Material_Misijni-rijen-2019_MKK-vetsi-pismo.pdf
http://www.catholictradition.org/Saints/jaricot.htm
http://paulinejaricot.org/en/biographie-de-pauline-jaricot/
Články:
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
