Ak sledujete seriál v televízii a vynecháte jednu alebo dve epizódy, niekedy je ťažké pochopiť, čo bude nasledovať. Evanjeliá môžu byť v tomto trochu podobné. Vezmime si ako príklad dnešné evanjelium. Ak nevieme, čo bolo povedané predtým, môže byť ťažké pochopiť, čo sa hovorí teraz.
V dnešnom príbehu hovorí hlas z oblaku o Ježišovi (Petrovi, Jakubovi a Jánovi): Počúvajte ho. Ale aký to má zmysel? Čo Ježiš povedal? Niekedy môžeme mať sklon považovať toto oznámenie za všetko, čo Ježiš povedal. Keď ho však čítame vo svetle predchádzajúcej epizódy, odkazuje na niečo oveľa konkrétnejšie, vlastne na niečo, čo je naozaj ťažké počúvať. Bezprostredne pred touto epizódou Marek píše o tom, ako Ježiš hovorí učeníkom, že bude trpieť a zomrie určitou smrťou. Peter s tým mal problém a v nasledujúcom dialógu Ježiš zašiel tak ďaleko, že Petrovi povedal: „Choď mi z cesty, satan.“ A dodáva, že jeho spôsob myslenia je ľudský, nie Boží. Silné slová. A tak evanjelista Marek, aby zdôraznil dôležitosť tohto posolstva, zaradil epizódu, ktorú sme práve dnes čítali.
V nej hlas z oblaku trval na tom, že utrpenie a smrť nevyvracajú to, kto je Ježiš. Naopak, dokazujú to: „To je môj syn, môj milovaný… ten, ktorý je ako ja, ktorého milujem.“ Je ťažké to uznať. Inštinktívne si myslíme, že utrpenie a milujúci Boh nejdú dokopy.
Ježiš v predchádzajúcej epizóde zašiel ešte ďalej a povedal ostatným učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“ Aj pre nás môže byť ťažké vziať to na vedomie!
Nasledovať Ježiša, žiť podľa evanjelia, znamená rozhodnúť sa milovať a milovať aj ľudí. Ako rastieme, ak rastieme, pomaly prichádzame na to, že milovať znamená nemať nad sebou kontrolu. Pravá láska si nekladie žiadne podmienky. Skutočná láska nás robí zraniteľnými, stavia nás do pozície, v ktorej môžeme byť použití. V niektorých prípadoch, vo svete, ktorý takto nefunguje, to môže byť nebezpečné. Pre Ježiša to znamenalo kríž. Pre niektorých dnešných kresťanov to znamená niečo veľmi podobné. Pre nás to má skôr podobu neustálej, niekedy skľučujúcej a často nedocenenej voľby rešpektovať druhého, počúvať ho, slúžiť mu, a keď je naša dobrota použitá v našej zraniteľnosti, odpustiť mu.
V skutočnosti to znamená poprieť svoje ego, a ako hovorí Ježiš, môže sa to javiť ako strata života. Prekvapivo, ak sa nám to podarí, zistíme, že osobne prežívame rastúci pokoj a netušenú slobodu, o ktorú by sme sa radi podelili so zvyškom sveta.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
