ÚVAHA XXXI. / „Aký som?“

Podcast:

Čo nám chce evanjelium 31. nedele v Cezročnom období povedať? Evanjelista Matúš opisuje Ježišovu kritiku farizejov: nepraktizujú to, čo hlásajú, sú príliš zákonnícki a chcú byť stredobodom pozornosti. Farizeji (hoci sa v evanjeliu výslovne nespomínajú) obviňovali Ježišových nasledovníkov zo zrady judaizmu, z laxnosti a ovplyvňovania mienky v synagógach roztrúsených po celej ríši.

Obe skupiny mali čiastočne pravdu. Existovali farizeji, ktorí boli nedôslední, zákonnícki a pyšní, rovnako ako existovali kresťania s podobnými slabosťami. Keď dnes počúvame (čítame) evanjelium, čo nám prostredníctvom neho hovorí Duch Svätý? Pravdepodobne sme všetci tak trochu vinní z tých istých hriechov, z ktorých boli vinní naši predkovia.  Je to súčasť nášho života. Len sa spýtajme niektorých neveriacich, čo si myslia o katolíkoch. Myslím, že by sme mohli počuť: “Všetci sú to pokrytci!”. 

V našom súčasnom katolíckom svete existujú skupiny, ktoré sa navzájom obviňujú buď z fundamentalizmu, alebo z liberalizmu. Hoci zvyčajne vyznávajú rovnaké dôležité hodnoty, zdôrazňujú svoje rozdiely a navzájom si sťažujú život.

Je zaujímavé všimnúť si, čo si Matúšovo spoločenstvo zapamätalo z Ježišovho učenia: potrebu byť dôsledný a konať v súlade s tým, čo tvrdíme, že veríme; a potrebu dozrievať v citlivosti svedomia, zbavovať sa bremien zo seba a z druhých práve tým, že objavíme pravé a najhlbšie túžby svojho srdca a budeme žiť podľa nich. Ďalej reagovať na jemné volanie Božieho Ducha vo svojom vnútri a posunúť sa od robenia vecí navonok len preto, že sú to nariadenia.  A tretím problémom, ktorý Matúš najviac zdôrazňoval, bola tá inštinktívna túžba byť uctievaný, byť považovaný za mocnejšieho, zodpovednejšieho, kompetentnejšieho, alebo ako hovorí Matúš: byť nazývaný pánom, otcom, učiteľom.

Je zaujímavé, ako Matúš nechtiac zmenil adresátov Ježišových poznámok. Namiesto oslovenia “oni” prešiel na “vy”.  Po celý čas mu nešlo ani tak o farizejov, ako o potenciálne farizejské sklony každého člena kresťanského spoločenstva.

Pre Ježiša rovnako ako pre Matúša platí, že ako kresťania sa nemáme snažiť “robiť si veľké meno” a považovať sa za niečo výnimočné.  Všetci sme deti toho istého Otca, a preto sme bratia a sestry; alebo, ako to krásne vyjadril Pavol v dnešnom druhom čítaní, máme sa navzájom milovať. A práve táto láska – a len táto láska – nám umožňuje postaviť sa do pozície služobníkov a podeliť sa o svoje dary a charizmy, o svoje poznanie viery a o všetko ostatné, čo v nás Boží Duch vzbudí, s úctou jeden k druhému.

Úvaha bola prevzatá: Katolický týdeník 44.