ÚVAHA XXXIV. / „Nech žije Kristus Kráľ!“

Podcast:

Evanjelium, ktoré čítame na sviatok Krista Kráľa chváli tých, ktorí sa postavili proti chudobe a bezmocnosti ľudí vo svete. Aj keď si možno takéto konanie neuvedomujú, Ježiš si ich odpoveď berie osobne. Hovorí: „Čokoľvek ste urobili pre jedného z týchto mojich najmenších bratov, pre mňa ste urobili.“

Tým, že si Cirkev vybrala toto evanjelium na oslavu Krista ako Kráľa, chápe takéto správanie ako istý druh vyjadrenia našej účasti na jeho kráľovstve. Ježiš sa zaujímal o to, ako ľudia pôsobia v spoločnosti. Trval na potrebe radikálnej zmeny: skoncovať s chudobou, ťažkosťami, bezmocnosťou a nespravodlivosťou. Podľa jeho vízie sveta (ktorá bola Božou víziou sveta – t.j. Božieho kráľovstva) tí, ktorí sú v súčasnosti hladní, trpiaci, bezmocní a utláčaní, nakoniec našli spravodlivosť. Ako sľúbil v blahoslavenstvách, chudobní sa budú tešiť z kráľovstva, zarmútení budú potešení, pokorní a bezmocní získajú späť svoje zaopatrenie a tí, ktorí túžia po spravodlivosti, ju dostanú.

Aby sa však táto vízia stala skutočnosťou, je potrebné naše obrátenie. Spravodlivosť sa môže stať skutočnosťou len vtedy, ak budeme žiť podľa milosrdenstva, čistoty srdca, osobnej bezúhonnosti a usilovať sa o pokoj a poriadok v spoločnosti. Všetci sme povolaní podieľať sa na Kristovej vláde a dávať jej podobu. Naše povolanie sa zrodilo, keď sme boli pokrstení.  Boli sme pokrstení, teda zjednotení s Kristom, Pomazaným. 

V Ježišových časoch boli milosrdenstvo, osobná integrita a práca pre skutočný pokoj vnímané tými, ktorí boli pri moci, ako podvratné. Ako dobre vieme, Ježiš bol odstránený práve preto, že veľkňazi a rímski miestodržitelia považovali jeho priority a aktivity za nebezpečné. Spravodlivé správanie dnes v našej krajine nie je také nebezpečné – hoci v mnohých iných oblastiach sveta určite stále je. Máme byť za čo vďační. Naša spoločnosť však ešte zďaleka nezodpovedá Ježišovej vízii spoločnosti. Urobiť ju stále spravodlivejšou, je trvalá úloha. Je to ťažká a často neistá úloha, ktorá si vyžaduje skutočnú úprimnosť, múdrosť a niekedy aj hrubú kožu. Výchova k spravodlivosti a pokoju je neoddeliteľnou súčasťou povolania každého kresťana. Nech nám v ušiach neustále znejú Kristove slová: Blahoslavení milosrdní, blahoslavení čistého srdca, blahoslavení tvorcovia pokoja.

Napokon sa zastavme aj pred posledným blahoslavenstvom z Matúšovho evanjelia: „Blahoslavení ste, ak vás pre mňa budú potupovať a prenasledovať a ak vám budú falošne pripisovať každú neprávosť.“ Áno, aj takáto je často reakcia na tých, ktorí nezištne pracujú pre uskutočnenie spoločného dobra, Božieho kráľovstva. A tak spolu so svätým José Sanchezom del Rio volajme: Nech žije Kristus Kráľ!

Zdroj: Katolický týdeník 47.