ÚVAHA XXXIII. / „Ako vnímam Boha?“

Evanjelium 33. nedele v Cezročnom období nám umožňuje pozrieť sa na náš vzťah s Pánom. Ako ho vnímam? Ako život s Pánom ovplyvňuje moje chovanie a postoje? Toto sú otázky, nad ktorými uvažujeme v Úvahe XXXIII.

Podcast:

Evanjelium 33. nedele v Cezročnom období je jedným zo série úryvkov, ktoré sa zaoberajú prípravou na vstup do dobrodružstva večného života. Konkrétne sa zaoberá otázkou: Ako vnímame Boha?

Jeden postoj je jasne vyjadrený v sluhovi, ktorý dostal len jeden talent: bál sa svojho pána. Hovorí: „Pane, viem, že si tvrdý človek.“ Strach ho prinútil „hrať na istotu“ a  ochromil  jeho tvorivosť.  Výsledok tohto postoja je jasný: prišiel o všetko. „Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov.“

Ďalší dvaja sluhovia sa chopili rizika. Z príbehu nie je jednoznačne  jasné, ako vnímali svojho pána; strach to však určite nebol. Z ich správania je dostatočne jasné, že v ňom videli človeka, ktorý má záujem o viac: o rast, je veľkorysý, ochotný dôverovať, pripravený čeliť možnosti neúspechu. Výsledok: „Vojdi do radosti svojho pána.“

Ako toto všetko súvisí s nami, ktorí žijeme teraz, s pohľadom upretým na večnosť? Pozrime sa na náš pohľad na Boha. Ako ho vnímame? Je náš Boh tvrdý, nepružný, posadnutý hrou na istotu, nebezpečný …? Alebo je náš Boh, Bohom, ktorý nám dôveruje, ktorý nám dáva slobodu, ktorý riskuje, aj keď vie, že môžeme zlyhať, ktorý chce, aby sme s ním zostali? Je to Boh, ktorý nás miluje?

Skúmajme aj náš prístup k morálke. Dovolili sme si vyrásť na zrelú úroveň morálneho myslenia? Je našim prvoradým záujmom stať sa osobami, ktoré milujú, prežívajú súcit a sú dostatočne veľkorysé, aby dokázali odpustiť? Snažíme sa nadviazať kontakt s túžbou po Bohu a podriadiť sa jej? Sme posadnutí sebaovládaním? Sme si istí, že dokážeme zodpovedne myslieť sami za seba a formovať svoje svedomie, keď žijeme uprostred zložitého sveta niekedy protichodných povinností? Sme schopní poslúchať Ježišov pozitívny pokyn milovať Boha, seba samých a druhých? 

V našom príbehu sluha, ktorý dostal jeden talent, neurobil nič zlé, okrem toho, že si zle „prečítal“ srdce svojho pána a (v záujme plynulosti príbehu a objasnenia jeho morálneho posolstva) prinútil svojho pána, aby tak povediac,  konal podľa jeho nesprávneho čítania.  Bola to skutočne osudová chyba. „Vezmite mu talent a … vyhoďte von do tmy“.  V skutočnom živote dôsledky našich rozhodnutí nie sú ani tak odmenené, alebo potrestané Bohom (to je pohľad dieťaťa), ale majú vnútornú logiku: žiť v strachu, znamená žiť ochudobnený život; žiť s dôverou a láskou, znamená nájsť plnohodnotný život.

Čo si teda môžeme vziať z dnešného evanjelia? Pokúsme sa zladiť svoje srdce a myseľ so srdcom a mysľou Ježiša, ktorý na kríži s dôverou odovzdal svoj život Bohu. Dovoľme jeho Duchu, aby nás vtiahol hlbšie a spojil nás s naším vnútrom, aby sme odtiaľ mohli slobodne žiť a milovať.

Zdroj: Katolický týdeník 46.