ÚVAHA XXXIX. / „Nazaretská rodina“

Podcast:

Evanjelium zo sviatku Svätej rodiny nás privádza do Nazareta, kde sa stretávame s Ježišovou rodinou. Evanjelisti nevenujú veľa priestoru Ježišovmu rodinnému životu. Uvádzajú len niekoľko epizód z jeho detstva, ktoré však vrhajú svetlo na celých tridsať rokov, ktoré strávil v Nazarete. Ježiš, ako píše evanjelista Lukáš, „im bol poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.“ (Lk 2, 51 – 52). Rodina Jozefa, Márie a Ježiša je obyčajná rodina tvorená ľuďmi, ktorí sa živia prácou svojich rúk. Má však hĺbku: „ústredné miesto“ v nej zastáva Ježiš. On je jej „pokladom“. Mária a Jozef ho prijali, opatrovali ho a videli, ako rastie uprostred nich, ba priamo v ich srdciach, a tým rástla aj ich vzájomná láska a porozumenie. Preto je nazaretská rodina svätá a predovšetkým ona ukazuje našim rodinám cestu k svätosti v tomto: nechať Ježiša rásť v našich srdciach, v našich životoch, v našich ľudských vzťahoch.

Do tohto kontextu možno zasadiť aj epizódu o Simeonovi a Anne, ktorá je bohatá na mnohé významy. Tým, že spájajú evanjeliové scény Ježišovho detstva, istým spôsobom dopĺňajú Ježišovu rodinu o jej starších členov. Simeon a Anna v starobe prijímajú toto dieťa a sú ním premenení. Simeon je naplnený útechou a nachádza naplnenie svojich dní a poslania; Anna začne o dieťati hovoriť každému, koho stretne, a tak nachádza druhú mladosť. Simeon cíti, ako Pán rastie v jeho srdci, a Anna necháva Ježiša rásť v srdciach tých, ktorí ju počúvajú. Keď človek prijme evanjelium a nechá ho rásť vo svojom srdci, život sa omladí, naberie silu a prináša ovocie. Toto sa stalo i v inej rodine, o ktorej nám hovorí liturgia: v rodine Abraháma. „Abrahám uveril Bohu“ – čítame v knihe Genezis a rovnako v Liste Hebrejom -, prijal ho do svojho života a tak sa stal otcom veriacich. Jeho viera bola mocná, silnejšia ako skeptický smiech Sáry, ktorej neplodnosť bola porazená. Vďaka Abrahámovej viere stará a rezignovaná Sára počala dieťa.

Nazaret, okrajová dedina v Galilei a miesto bežného života svätej rodiny, predstavuje celý život učeníka, ktorý je v procese prijímania, opatrovania a výchovy. Nie je preto náhoda, že slovo „Nazaret“ znamená „tá, ktorá stráži“. Nazaret je Mária, ktorá „všetko uchovávala vo svojom srdci“, ako nám hovorí evanjelista, je to Ježišova domovina. Toto povolanie avšak nezostáva len u Márie, je to povolanie každého učeníka, každého z nás.