ÚVAHA XXXVIII. / „Boží domov“

Podcast:

Sme na prahu Vianoc a Božie slovo nám ponúka zamyslieť sa nad slovami kráľa Dávida: Kráľ povedal prorokovi Nátanovi: „Pozri, ja bývam v dome z cédrov, a Božia archa stojí pod stanmi.“ Áno, od chvíle, keď Boh vyviedol Izrael z Egypta, až po túto chvíľu nebýval v žiadnom dome; putoval pod stanom. Nehľadal si dom pre seba, ale stal sa pútnikom so svojím ľudom od chvíle, keď počul ich volanie o pomoc v egyptskej tiesni. Zanechal svoj stánok v nebi – oveľa bohatší a pohodlnejší ako akýkoľvek cédrový príbytok -, aby zostúpil a vyslobodil svoj ľud z otroctva, deň čo deň ho sprevádzal púšťou tohto sveta – skutočne prebýval v stane -, aby jeho ľud mohol prísť do zasľúbenej zeme. Bývanie pod stanom je trvalý Boží stav. Táto starobylá biblická stránka osvetľuje Vianoce tohto ťažkého obdobia: koľko chudobných ľudí; koľko detí a starcov, chorých ľudí a utečencov sa cíti opustených, v neistote ako pod stanom bez ochrany! Ale tak ako za Dávidových čias, tak ako v tú noc v betlehemskej jaskyni, aj dnes je Pán v mnohých jaskyniach mimo domov, na mnohých miestach bolesti a opustenosti! Práve tam Pán Ježiš slávi Vianoce! A bude to sám Pán, kto dá svojmu ľudu domov: „Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať?“. Sám Pán vám postaví dom. Toto je proroctvo vianočného tajomstva.

Pán urobí pre svoj ľud dom pre všetkých, veľký a pevný dom, postavený zo živých kameňov. A na Vianoce, keď sa Slovo stane telom, Pán položí základný kameň tejto novej duchovnej stavby, základný kameň, Ježiša. Podľa vtedajších zvykov musel byť tento základný kameň iný ako ostatné, pevnejší, aby sa časom nerozpadol. Musel byť starostlivo vybraný. A Boh, ktorý tak miloval svet, si vybral a poslal svojho Syna, toho, ktorý mu bol najdrahší. Toho Syna, ktorý nie je prijatý – „ako kameň, ktorý stavitelia zavrhli“ – toho Syna Boh postavil ako základ svojho domu. Tieto Vianoce Pán položí svojho Syna ako základný kameň novej stavby. Z tohto kameňa prúdi energia lásky, ktorá rozširuje múry sŕdc, ktorá rozširuje steny nášho chrámu, ktorá ešte viac otvára jeho dvere, aby dosiahla všade tam, kde sú chudobní roztrúsení v tejto našej spoločnosti. A my môžeme očami tela vidieť pravdivosť Ježišových slov: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov.“ Kamkoľvek pôjdeme, kdekoľvek sa stretneme s chudobnými, kdekoľvek sa zhromaždíme s týmto duchom, tam sa Pán rodí, prijíma a potešuje. Evanjelium nám ukazuje Máriu, matku dieťaťa, prvú z veriacich. V nej, malej žene z Nazareta, sa Slovo stalo telom: otvorila svoje srdce Božiemu slovu a stala sa prvým príbytkom Boha na zemi. Inšpirovaní Máriou urobme dnes to isté.