Evanjelium:
Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.‘ Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.‘“ A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ ( Lk 18, 1-8)
Podcast:
Zamyslenie:
Za istým slávnym učiteľom prišli dvaja mladíci a prosili ho, aby ich naučil múdrosti života. „Veríte, že som toho schopný?“ pýta sa ich. „Veríme,“ odpovedali. Prijal ich teda a oni sa chodili k nemu učiť. Po istom čase sa učiteľ rozhodne svojich žiakov vyskúšať, či sa niečomu naučili. Povie im: „Chcem sa presvedčiť, či som vás niečomu naučil a či teda má zmysel pokračovať s vami v ďalšom učení. Preto vás vystavím skúške. Súhlasíte?“ pýta sa ich. „Súhlasíme,“ odpovedajú. „No dobre teda. Pamätajte ale, že nie slová, ale vaše činy dajú odpoveď na to, či ste skúšku zložili alebo nie. Pôjdete kopať studne. Počúvajte dobre. Ak budete kopať do večera a vykopete sedem metrov zeme, ručím vám, že budete mať vodu,“ povedal im. A každému ukázal miesto, kde má kopať.
Žiaci sa dali do kopania. Keď slnko zapadalo, učiteľ sa prišiel pozrieť na výsledok. Obaja žiaci kopali celý deň a obaja vykopali sedem metrov zeme. Avšak vodu mal len jeden. Čo sa stalo? Prvý z nich vykopal sedem jám, každú o hĺbke jeden meter. K vode neprišiel ani v jednej. Druhý vykopal iba jednu jamu, avšak sedem metrov hlbokú. Na jej dne sa nachádzala voda. „Kopali ste usilovne obaja,“ povedal majster. „Avšak obstál z vás len jeden.“ Obaja máte vytrvalosť. Ale iba jeden z vás mal dôveru v to, čo som vám povedal. Nemôžem preto byť učiteľom tomu z vás, kto nedôveruje tomu, čomu vás učím.“
Vytrvalosť a dôvera. Tieto dve čnosti, milí priatelia, sú základnou témou aj dnešného Božieho slova. V prvom čítaní, ktoré pochádza z Knihy Exodus, počujeme o bitke proti Amalekítom, do ktorej sa dostali Izraeliti putujúci z Egypta do zasľúbenej zeme. Zatiaľ čo Jozue viedol bitku, Mojžiš sa so zdvihnutými rukami modlil za jej úspech na pahorku nad bojiskom. Modlil sa, lebo veril, že Boh Izraelitom pomôže. Nebolo to ľahké, lebo bitka trvala dlho a vystreté ruky ho už boleli. No Áron a Hur mu ich podopierali, pretože aj oni verili, že Boh im pomôže a Izraeliti bitku vyhrajú. A aj vyhrali. Vyhrali ju nie preto, lebo boli silnejší ako Amalekíti, ale preto, lebo dôverovali Bohu, že ich vypočuje, ak vo svojej prosbe a dôvere vytrvajú.
V evanjeliu zasa počujeme o dôvere a vytrvalosti vdovy. Vdova vedela, že sudca má moc pomôcť jej a obrániť ju pred zlým človekom. Bola o tom presvedčená. A tak vložila všetky svoje sily do vytrvalosti vo svojej prosbe. Nezačala kopať sedem studní, každú niekde inde. Inými slovami svoje sily netrieštila a neobracala sa na rôznych vplyvných ľudí, aby jej pomohli. Vsadila iba na jednu kartu, svoje úsilie sústredila iba na jedného človeka, na sudcu, o ktorom vedela, že jej je schopný pomôcť, ak mu dostatočne dokáže, že o to stojí, že jej na veci záleží. A sudca jej naozaj aj pomohol. Áno, jeho motívy mohli byť otázne, ale vdove pomohol. Pomohol jej preto, lebo vo svojej prosbe bola vytrvalá a lebo mu dôverovala. Kombinácia týchto dvoch – vytrvalosti a dôvery – spôsobila úspech.
Kombinácia vytrvalosti a dôvery, milí priatelia, spôsobuje vždy úspech. Spôsobuje ho u nás ľudí a spôsobuje ho aj u Boha. Čo sa týka nás ľudí, len si spomeňte koľkým ľuďom ste nakoniec pomohli, keď boli dosť vytrvalí a neodbytní vo svojej prosbe voči vám a keď ste vycítili, že vám naozaj dôverujú, a že vás – len vás a nikoho iného – považujú za jediného, ktorý im naozaj môže pomôcť. Na vytrvalosti spojenej s dôverou je čosi čarovného, ba až priam magického. Aj keby ste nemali moc takémuto človeku vyhovieť – nie vždy takúto moc máme –, určite spravíte maximum toho, čo je vo vašich silách, aby ten človek aspoň cítil, že ste s ním a že ho chápete.
Podobne to funguje aj s Bohom. Nedávno ma zaujalo jedno miesto v knihe amerického katolíckeho novinára Johna Thavisa Vatikánske tajomstvá. V kapitolke o vyhlasovaní svätých píše, ako sa robia skúmania zázrakov, ktoré sú potrebné pre svätorečenie svätcov. Možno viete, že na to, aby niekto mohol byť svätorečený, musia sa stať na jeho príhovor aspoň dva zázraky. Keď vatikánska komisia potom taký zázrak skúma, dôležitá je táto otázka: či človek, ktorý sa k danému svätcovi modlil napríklad za svoje uzdravenie, sa v tom istom čase modlil aj k niekomu inému. Ak áno, prípadné uzdravenie sa nemôže brať ako zázrak v prospech toho jedného svätého. Počíta sa iba zázrak, ktorý sa stane na naliehavú prosbu dotyčného človeka iba k jednému jedinému svätcovi. Teda jednoducho povedané, človek nemôže prosiť raz jedného, inokedy druhého a potom zasa ďalších. Samozrejme, môže, prečo nie, ale na to, aby vypočutie jeho modlitby bolo uznané za zázrak v prospech jedného svätého, je dôležité, aby bola zachovaná tá naša dvojica čností: vytrvalosť spojená s dôverou. Človek musí vytrvalo a naliehavo prosiť s dôverou, že bude vypočutý. Samozrejme, nemusíme pripomínať, že je to Boh, kto vypočúva naše modlitby, nie svätí. Svätí sú len naši orodovníci. A je to Boh, kto korunuje našu vytrvalú a dôverujúcu modlitbu – na príhovor daného svätého – jej vypočutím. A tak Boh čaká na našu dôveru a na našu vytrvalosť.
My by sme ale mohli namietať: „Prečo treba Bohu hovoriť, čo potrebujeme, a to dokonca opakovane a naliehavo. Veď či on nevie, čo potrebujeme?“ Odpoveď je jednoduchá: on to vie, len otázka je, či to vieme aj my. Či naozaj veríme, že on je náš Otec, ktorému na nás záleží, a teda, že on nás nenechá bez vypočutia. Spisovateľ Donders naliehavú a dôverujúcu modlitbu prirovnáva k cukru a vode. Hovorí: „Do pohára s vodou nasypeš lyžičku cukru. Zamiešaš. Cukor sa roztopí. Pridáš ďalšiu zamiešaš, cukor sa roztopí. A potom ďalšiu a ďalšiu až do bodu, kým sa voda cukrom nenasýti. A presne v tomto bode – vtedy, keď voda už nebude schopná prijať žiaden cukor – stačí, keď pridáš už len jedno jediné zrnko cukru, najmenší možný kryštálik, a celá situácia sa zrazu zmení. V tom okamihu všetok cukor v pohári náhle skryštalizuje.“ Neskúšal som to, milí priatelia, no verím Pátru Dondersovi. Takáto je dôverujúca a vytrvalá modlitba. Robí ľudí, robí Boha, robí nás presýtenými, a to až tak, že nezostáva nič iné, iba to, aby nastala zmena.
Každá vytrvalá a dôverujúca modlitba prináša do života toho, kto prosí zmenu. Možno nie takú, akú si čakal, no určite takú, akú potrebuješ. Neveríš tomu? Nie nadarmo Ježiš končí dnešné evanjelium slovami: „Nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?”
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
