Sobota 3. týždňa v Cezročnom období

„Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho.
A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“
Mk 4, 35-41

Loď sa po dlhej plavbe vracala do prístavu. Tesne pred jej návratom sa strhla búrka. Jeden z pasažierov si začal …

… podrobne plánovať svoju záchranu. Loď bola malá a nemala záchranný čln. Preto si tento pasažier vyhladol kus dreva, ktorého sa chytil a spolu s ním skočil do vody. O ostatných pasažierov sa nestaral. Načasoval si to presne. Loď sa začala potápať, ale on už bol vo vode – presne v súlade so svojím plánom. Kŕčovito sa držal veľkého dreva.

Drámu si všimli na vedľajšej lodi. A spustili záchrannú akciu. Posádka pomohla ostatným pasažierom. Jediným človekom vo vode zostal pasažier so svojim drevom. Odmietal sa vzdať svojho dreva a plánu vlastnej záchrany. Mal strach sa pustiť dreva a dostať sa na loď. Jeho osud bol spečatený.

Podobne sa nám toto pomôže stať aj v bežnom živote. Ak nám strach bráni zmeniť svoje starostlivé plány. Môže sa potom stať, že sa „utopíme“ v realite každodennosti. Máme sa čoho báť? Toto rozhodnutie je dnes na nás. Buď budeme dôverovať Božej moci a jeho láske, alebo sa budeme kŕčovito držať vlastných plánov – „vlastného dreva“.