Utorok 22. týždňa v Cezročnom období
Ježiš zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Po sobotách ich učil a oni žasli nad jeho učením, lebo jeho slovo malo moc. V synagóge bol človek posadnutý duchom nečistého démona. Ten vykríkol veľkým hlasom: „Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“
Ježiš mu pohrozil: „Mlč a vyjdi z neho!“ Zlý duch ho hodil medzi nich, vyšiel z neho a neublížil mu.
Všetkých pojal strach a navzájom si vraveli: „Čo je to za slovo, že mohutnou silou rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú?“
A chýr o ňom sa rozšíril po celom kraji.
Lk 4, 31-37
Zamyslenie:
Ježiš prichádza do Kafarnauma, malého mestečka ležiaceho na brehu Genezaretského jazera, na miesto, kde začína svijeverejné pôsobenie. Samotné mesto má dôležitý strategický význam: leží na ceste vedúcej z Damasku k moru, malo krásnu Bielu synagógu a pritom všetkom je obsadené rímskou posádkou. Nachádza sa pár kilometrov od mestečka Nazaret, čo Ježiša privádza k tomu, že toto miesto je ideálne na to, aby tu začal svoje kázanie a ohlasovanie Božieho kráľovstva v Galilei. Ľudia sú v tomto meste ohromení, pretože Ježíš tu učí s autoritou a vyháňa démonov: nie sú zvyknutí na takú silnú a charizmatickú osobu, ako poznamenáva sám evanjelista Lukáš; Ježišova sláva, teda informácie o ňom, sa šíria po celom kraji.
V dnešnom čase, keď sa snažíme nejakým spôsobom vyniknúť medzi ostatnými alebo zaujímame autoritársky postoj a správanie, postava Ježiša si zachováva i naďalej svoju silu a aktuálnosť. Ježiš fascinuje, pretože je jednoznačný a dôsledný, je milosrdný a vyzretý, pretože hovorí bez pretvárky a bez kompromisov, pretože hovorí o Bohu tak, ako nikto predtým. Jeho prítomnosť vyháňa démonov, strach, vinu, tmu, vnútornú únavu.
Začíname nový mesiac september a nový školný rok, čo je pozvaním, aby sme sa nechali nanovo Kristom ohromiť, fascinovať a dovolili mu, aby nás postupne menil na svoj obraz a podobu.
Tweet
