ZAMYSLENIE
NA III. PÔSTNU NEDEĽU

Podcast:

Drahí priatelia, srdečne vás vítame pri dnešnom zamyslení na tretiu pôstnu nedeľu. Pôstne obdobie je časom, ktorý nám Cirkev ponúka ako dar. Je to čas stíšenia, návratu k podstatnému a hlbšieho počúvania Božieho slova. Každá nedeľa tohto obdobia nás pozýva zastaviť sa uprostred našich každodenných povinností a dovoliť Bohu, aby sa dotkol nášho života.

Dnešná liturgia nás vedie na zvláštne miesto – k Jakubovej studni v Samárii. Je to kraj plný spomienok na vieru starých patriarchov. Práve tu sa Ježiš zastavuje. Evanjelium nám hovorí, že je unavený z cesty a sadá si k studni. Je poludnie, čas najväčšieho tepla, a zdalo by sa, že ide o úplne obyčajnú situáciu: človek je unavený, má hlad a smäd.

Evanjelium nám však chce ukázať niečo hlbšie. Ježiš nemá hlad len po chlebe a nemá smäd len po vode.

Počúvajme dnešné evanjelium ako slovo, ktoré je adresované aj nám – tu a teraz.

Evanjelium:

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána

Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia.

Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.

Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“

Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“

Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“

Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“

Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“

Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“

Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: ‚Nemám muža,‘ lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“

Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“

Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“

Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“

Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“

Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“

Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“

Vyšli teda z mesta a šli k nemu.

Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“

On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“

Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“

Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. Nevravíte aj vy: ‚Ešte štyri mesiace a bude žatva?‘ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.“

Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“

Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“ (Jn 4, 5 – 42)

Zamyslenie:

Pri Jakubovej studni sa odohráva stretnutie, ktoré je jednoduché, a predsa veľmi hlboké. Ježiš prichádza ako človek unavený z cesty. Sadá si k studni a prosí o vodu. Tento moment je veľmi ľudský: Boh sa približuje k človeku v jeho každodennosti. Prichádza nie ako ten, ktorý všetko riadi z diaľky, ale ako ten, ktorý sa zastaví, čaká a vstupuje do rozhovoru.

Ježiš však v tomto rozhovore postupne odhaľuje niečo viac. Ukazuje, že smäd človeka nie je len telesný, ale aj duchovný. Každý človek v sebe nesie túžbu po láske, prijatí, pravde a zmysle života. Práve tento hlboký smäd chce Kristus naplniť.

Keď sa učeníci vrátia a hovoria mu: „Rabbi, jedz,“ Ježiš odpovedá: „Mám pokrm, o ktorom vy neviete… Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal.“ Učeníci tomu nerozumeli a možno – priznajme si – často tomu nerozumieme ani my. Preto nás dnešné evanjelium pozýva, aby sme sa zastavili pri studni spolu so Samaritánkou. Tou studňou je pre nás nedeľná liturgia, pretože práve tu sa stretávame s Kristom, práve tu nám ponúka pokrm a nápoj spásy a práve tu začíname znovu chápať pravdu o našom živote.

Keď prichádza samaritánska žena, Ježiš jej hovorí jednoduchú vetu: „Daj sa mi napiť.“ Je to zvláštna prosba, pretože Boží Syn prosí človeka o vodu. Táto prosba však nie je len o vode. Je to prosba o vzťah, o priateľstvo a o lásku, pretože Ježiš chce vstúpiť do života tejto ženy. V tejto vete môžeme počuť aj širší význam. Ježiš sa totiž stotožňuje s tými, ktorí majú smäd – nielen fyzický, ale aj ľudský a duchovný. Preto môžeme jeho hlas počuť aj dnes v ľuďoch, ktorí potrebujú pomoc.

Keď stretneme chudobného človeka, osamelého seniora, človeka v núdzi, utečenca alebo niekoho, kto prežíva bolesť, ich tichá prosba o blízkosť a pomoc je zároveň Kristovou prosbou. Ježiš sám hovorí: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších, mne ste urobili.“ Preto keď niekto vedľa nás potrebuje pozornosť, prijatie alebo pomoc, môžeme v jeho potrebe počuť aj Kristove slová: „Daj sa mi napiť.“

Ježiš potom hovorí Samaritánke: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, ktorý ti hovorí: Daj sa mi napiť, ty by si prosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ Táto žena mala zložitý život. Evanjelium hovorí, že mala päť mužov a ten, s ktorým žila, nebol jej muž. Bolo v nej mnoho sklamania, mnoho rán a možno aj pocit, že pre ňu už neexistuje nová nádej. Ježiš ju však neponižuje, pretože láska nikdy neponižuje. On ju vedie k pravde o jej živote, ale zároveň jej dáva zakúsiť, že je milovaná, a práve v tomto stretnutí sa začína jej život meniť.

Evanjelium potom hovorí veľmi krásnu vetu: „Žena nechala svoj džbán a odišla do mesta.“ Nechala džbán, akoby pustila svoju minulosť. Stretnutie s Ježišom zmenilo jej srdce. A táto žena, ktorá prišla k studni sama a možno aj trochu zahanbená, sa zrazu stáva svedkom. Beží do mesta a hovorí ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som urobila.“ Celá dedina prichádza k Ježišovi.

Pôstne obdobie je práve takým časom. Je to čas, keď nás Ježiš pozýva k nášmu vlastnému prameňu. Možno sme aj my unavení, možno nesieme v srdci sklamania, hriechy alebo staré rany. Ale Kristus už na nás čaká, tak ako čakal na Samaritánku. Hovorí nám: „Keby si poznal Boží dar…“ Boh nám chce dať živú vodu, vodu, ktorá uhasí hlboký smäd ľudského srdca – smäd po láske, po prijatí a po zmysle života.

Preto nás dnešné evanjelium pozýva, aby sme zdvihli oči od seba samých a pozreli sa na svet okolo nás. Ježiš hovorí: „Pozrite sa na polia – už zbieleli na žatvu.“ Týmito slovami nám pripomína, že svet je plný ľudí, ktorí hľadajú nádej, pokoj a pravdu.

Možno si to často ani neuvedomujeme, ale mnohí ľudia okolo nás nesú v srdci smäd – smäd po prijatí, po blízkosti, po zmysle života. A práve k nim nás Ježiš posiela. Nie s veľkými slovami, ale so svedectvom života, ktorý sa napil z jeho prameňa.

Keď človek zakúsi, že Kristus je prameňom života, niečo sa v ňom začne meniť. Srdce sa postupne otvára a život sa stáva svedectvom, ktoré môže povzbudiť aj druhých. Kiež aj my v tomto pôstnom čase znovu objavíme, že pri Kristovi je prameň života. A keď z neho budeme čerpať, náš život môže byť tichým, ale pravdivým znamením nádeje pre ľudí okolo nás.

Drahí priatelia, ďakujeme vám, že ste dnes boli s nami pri Božom slove. Sme vďační, že sa môžeme takto stretávať prostredníctvom našej webovej stránky a našich mediálnych kanálov.

Ak vám tieto zamyslenia prinášajú povzbudenie, budeme radi, ak ich odporučíte alebo zdieľate ďalej. Spoločne tak môžeme rásť v počúvaní Božieho slova a budovať spoločenstvo viery.

Ďakujeme za vašu priazeň, blízkosť a podporu.
Prajeme vám požehnanú nedeľu a pokojný čas s Bohom, ktorý nás neprestáva hľadať a pozýva k prameňu života.

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.