ZAMYSLENIE NA KVETNÚ NEDEĽU

ZAMYSLENIE NA KVETNÚ NEDEĽU

Evanjelium:

Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“ Veľkňazi naň mnoho žalovali a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!“ Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval. Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti. Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“ Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“ Pilát im vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!“ A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

Z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju

Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.

Priviedli ho na miesto Golgota a ukrižovali ho

Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty hodili o ne lós, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“ Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo.

Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť

A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!“ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.“ Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní.

Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol

Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.“ Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“ Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Pokľakne sa a chvíľku je ticho. Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“ (Mk 15, 1-39)

Podcast:

Učeníci Ježišovi sa po Ježišovej smrti a jeho zmŕtvychvstaní rozišli do sveta a ľuďom o tom všetkom, čo Ježiš prežil a čoho oni boli očitými svedkami, začali rozprávať. Neskôr, asi tak po 5-6 rokoch sa to niekto rozhodol napísať. Ten niekto bol evanjelista Marek a to, čo napísal z Ježišovho života ako prvé, bol príbeh jeho umučenia a smrti, teda pašie. Markove Pašie sú teda najstarším písaným textom Ježišovho umučenia  a smrti. Ostatní evanjelisti Markov text prebrali a každý si k nemu niečo svoje pridal. To je dôvod, prečo pašie ostatných evanjelistov sú dlhšie a prečo sa aj v niektorých detailoch líšia.

My dnes ostaňme pri Markovi a všimnime si na jeho pašiách niektoré prvky, ktoré sú typické iba pre neho a ktoré sú u iných evanjelistov inak.

Prvým je, že Ježiš je pri svojom zajatí dosť pasívny. Takmer na nič, čo sa okolo neho deje, nereaguje; ani na Judášov bozk, ani na násilný čin Petrov, ktorý vykonal k jeho obrane. U iných evanjelistov Ježiš reaguje. U Lukáša napríklad Ježiš hovorí Judášovi: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ a u Matúša zasa Petrovi: „Daj svoj meč na jeho miesto!“ U Marka sa Ježiš nevyjadruje, všetko to, čo sa okolo neho deje, prijíma pasívne. Jediné, čo povie, je, že „sa musí splniť Písmo“.

Marek tu takto našu pozornosť upriamuje na jednu dôležitú vec, že totiž aj v našom živote sú chvíle, kedy našou najlepšou odpoveďou na situáciu, v ktorej sme sa ocitli, je túto situáciu prijať. Tak ako Ježiš, aj my máme právo Boha prosiť, aby nás od istých skúšok ušetril. No zároveň by sme mali byť pripravení na možnosť, že niekedy najlepším riešením, ako sa zo svojej ťažkej situácie dostať, je cez ňu prejsť. Tak ako to hovorí jedno príslovie: „Najlepšia cesta z toho je cez to!“

Keď učeníci videli, že Ježiš na to, čo sa s ním deje, nereaguje, ale to odovzdane prijíma, ušli. A  tu Marek ako jediný z evanjelistov uvádza jednu kuriozitu, ktorá by sa na prvý pohľad mohla zdať maličkosťou, no určite ňou nie je. Píše: „Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa. No mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho. Ale on pustil plachtu a utiekol nahý.“ Prečo Marek tohto mladíka spomína? Niektorí hovoria, že preto, lebo to bol on sám. Aj keď to mohla byť pravda, zámer musí byť hlbší. Marek v tejto udalostí vidí symbol. Mladík predstavuje každého učeníka Ježišovho. Keď si na počiatku Ježiš svojich učeníkov volal „k sebe“ a oni sa potom rozhodli ho nasledovať, opustili všetko. No vo chvíli, keď utekali „od neho“, zanechali tam, na tom mieste, kde boli ešte viac, naozaj všetko – aj svoje šaty – a ušli úplne nahí.

Týmto nepatrným príbehom chcel Marek učiť katechumenov svojej kresťanskej komunity. Keď do tejto komunity vstupovali a keď sa rozhodli nasledovať Krista, veľa sa toho museli zrieknuť a veľa toho zanechať. Museli sa zrieknuť svojich pohanských zvyklostí, tradícií, spôsobov života, svojich bôžikov v rôznych podobách a hlavne svojich hriechov a závislostí. A keď boli pokrstení, na znak tohto všetkého dostali nové rúcho, „obliekli sa v Krista“. Lenže keď príde skúška alebo pokušenie, čo im dosť často ostane? Nič. Všetko to nové, čo prijali, nechajú na mieste a od Krista ujdú, obrazne nahí. Aký kus pravdy je v tomto aj pre nás dnes.

Ježiš teda ostáva sám. Všetci tí, ktorí boli s ním, odídu – či doslova ujdú – a on potom ostane sám. Vo všetkom, čo nasledovalo potom, ako bol zajatý, Ježiš ostáva sám, nesmierne sám. Žiaden iný evanjelista nezdôrazňuje túto samotu Ježišovu tak silne, ako práve evanjelista Marek. Učeníci ho opustia, dav ho zradí. Vojaci si z neho robia posmech, bijú ho a ponižujú. Keď si nesie kríž, okoloidúci a vodcovia ľudu ho urážajú. Keď je na kríži a zomiera, všade naokolo je iba tma. Od chvíle, čo ho v Getsemanskej záhrade opustili jeho najbližší až do svojej smrti Ježiš je úplne, ale úplne opustený a sám. Až na konci, keď už je mŕtvy, Marek poznamená, že „zobďaleč sa pozerali aj ženy.“

Ježiša si niekedy predstavujeme ako nejakého superčloveka. Ježiš ním nebol. Ježiš plakal, cítil, potreboval niekoho, kto by mu bol blízky a kto by ho chápal. Markov Ježiš je krehký, slabý a trpí podobne ako my. A tak ako pre nás, ani pre neho nie je vždy ľahké pochopiť vôľu Otcovu. Marek nám predstavuje Ježiša, ktorý mlčí. Jestvuje mlčanie, ktoré je znakom slabosti. Je to mlčanie tých, ktorí tvárou tvár zlu a nespravodlivosti sa rozhodnú nepovedať nič: aby si neuškodili, alebo aby sa nezosmiešnili. No jestvuje aj mlčanie, ktoré je naopak znakom sily. Je to mlčanie, ktoré vychádza z presvedčenia, že na konci vždy zvíťazí pravda.

Vrcholným bodom Markovho evanjelia je vyznanie viery rímskeho stotníka: „Keď stotník, ktorý stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“ U Marka vyznanie, že Ježiš je Boží syn nerobí niektorý z jeho učeníkov alebo nasledovníkov. Robí ho pohan. Formulácia, ktorú používali na vyznanie svojej viery v Ježiša Krista prví kresťania nepochádzala z úst jeho učeníka, ale paradoxne z úst pohana. Tohto pohana nepriviedol k vyznaniu viery nejaký Ježišov zázrak či nejaké zemetrasenie. K vyznaniu viery ho priviedol spôsob, ako Ježiš zomrel.

Tento pohan reprezentuje všetkých tých, ktorí prichádzajú k viere v Krista nie cez zázraky a špeciálne znamenia, ale tým, že sa stretli s človekom, ktorý sa iným dáva z lásky, v láske a cez lásku. A takto spoznali pravý zmysel lásky a cez ňu spoznali Boha. Lebo pravá láska je vždy svedectvom o Bohu.

„Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku,“ hovorí Marek na záver Toto by nemal byť iba popis toho, čo sa stalo. Je to skorej symbol, ktorým chce Marek povedať, že Kristovou smrťou padli všetky bariéry, bariéry medzi nami a Bohom a bariéry medzi nami ľuďmi navzájom. Od chvíle, čo Ježiš za nás obetoval svoj život, sme všetci bratmi a sestrami a Boh je naším Otcom.

V Getsemanskej záhrade, pred svojím umučením, Ježiš použil slovo, ktoré nenájdeme u žiadneho iného evanjelistu, iba u Marka: „Abba, Otče!“ Abba je v aramejskom jazyku zdrobnenina slova otec a znamená niečo, ako naše ocko. Je to slovo detí, ktoré  vyjadruje silnú dôveru a citovú náklonnosť k svojmu otcovi. Jedine Marek počul Ježiša nazvať takto Boha, svojho Otca, v tej najdramatickejšie chvíli svojho života, keď sa rozhodol celý svoj život s dôverou vložiť do jeho rúk. Nie je v tom pozvanie aj pre nás?


Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.





Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie