Evanjelium:
Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘ Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“ (Mt 22, 1-14)
Podcast:
Zamyslenie:
Dnešné evanjelium nám predstavuje obraz svadobnej hostiny. Kráľ pripravuje svadbu svojmu synovi a všetko je hotové. Posiela svojich sluhov, aby zavolali pozvaných, no prichádza zvláštna odpoveď: „Ale oni nechceli ísť.“ Práve táto veta môže byť zrkadlom aj pre náš život. Boh nás pozýva. Nevolá nás k niečomu smutnému, prázdnemu alebo bezvýznamnému. Pozýva nás na hostinu, do spoločenstva so sebou, k radosti, ktorú pripravil pre človeka. A predsa človek dokáže povedať: nechcem.
Pozvaní v podobenstve možno ani otvorene nepovedali, že kráľa nenávidia. Jednoducho mali niečo iné na práci. „Jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom.“ A práve v tom je toto evanjelium také aktuálne. Často Boha neodmietame tým, že by sme povedali: „Neverím v teba“ alebo „Nechcem ťa.“ Oveľa častejšie ho odmietame tým, že naňho jednoducho nemáme čas. Máme svoju prácu, povinnosti, starosti, telefón, plány, záujmy. Samy osebe nemusia byť zlé. Pole ani obchod neboli ničím zlým. Problém nastal vtedy, keď sa stali dôležitejšími než pozvanie kráľa.
Aj nám Boh hovorí: „Všetko je pripravené; poďte na svadbu!“ Aké nádherné sú tieto slová. Boh nehovorí: „Najprv si všetko zaslúž. Najprv sa staň dokonalým. Najprv mi dokáž, že si hodný.“ Hovorí: „Poď.“ On pripravuje hostinu. On robí prvý krok. On posiela pozvanie. A keď prví pozvaní odmietnu, kráľ povie svojim sluhom: „Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.“ Evanjelium dodáva, že sluhovia zhromaždili „zlých aj dobrých“. To je veľká nádej pre každého z nás.
Boh nepozýva iba tých, ktorí majú bezchybný život. Jeho pozvanie nie je odmenou za dokonalosť. Boh hľadá človeka aj na jeho rázcestiach – tam, kde nevie, kam ďalej; tam, kde urobil chyby; tam, kde možno svoj život pokazil. Aj tam zaznieva Božie: „Poď.“ Možno sa niekedy cítime nehodní Božej blízkosti. Možno poznáme svoje slabosti, hriechy či pády až príliš dobre. Ale dnešné evanjelium nám pripomína, že dvere hostiny sa otvárajú „zlým aj dobrým“. Rozhodujúce je prijať pozvanie. Podobenstvo sa však nekončí naplnenou svadobnou sieňou. Kráľ medzi hosťami zbadá človeka bez svadobného odevu a pýta sa ho: „Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?“ Na prvý pohľad sa nám táto časť môže zdať tvrdá. Ak kráľ pozval ľudí priamo z ciest, ako môže od nich žiadať svadobný odev? Práve tu nám Ježiš ukazuje, že nestačí Božie pozvanie iba navonok prijať. Stretnutie s Bohom má niečo meniť aj v našom vnútri. Môžeme byť pokrstení. Môžeme chodiť do kostola. Môžeme počúvať Božie slovo. Môžeme dokonca sedieť pri stole hostiny – a predsa si chrániť svoje staré postoje, svoju pýchu, tvrdosť srdca, neochotu odpustiť alebo svoj hriech, ktorého sa nechceme vzdať.
Svadobný odev nám pripomína život človeka, ktorý dovolil, aby Božie pozvanie prinieslo ovocie. Nie bezchybný život, ale premenený život. Život človeka, ktorý sa učí milovať, odpúšťať, konať dobro, prosiť o odpustenie a znovu vstávať, keď padne. Je rozdiel medzi tým byť iba medzi hosťami a skutočne patriť Kráľovi. Preto Ježiš zakončuje podobenstvo vážnymi slovami: „Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“ Tieto slová nás nemajú viesť k strachu ani k počítaniu, kto bude alebo nebude spasený. Majú nás prebudiť. Boh nás berie vážne. Jeho pozvanie je dar, ale na dar treba odpovedať.
Možno je preto dobré položiť si dnes niekoľko otázok: Keď ma Boh volá, čo je mojím „poľom“ alebo „obchodom“, kvôli ktorému jeho hlas odsúvam? Nestalo sa mi, že som si na Božiu prítomnosť až príliš zvykol? A ak som jeho pozvanie prijal, je na mojom živote vidieť, že som sa s Kristom naozaj stretol? Boh aj dnes pripravuje hostinu a hovorí nám: „Poďte na svadbu!“
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Odporúčame pozrieť:
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
